I. príd.
1. postihnutý hluchotou, nepočujúci: h. človek
2. prázdny, pustý; jalový: h. klas;
h-á hornina hlušina;
h-é miesto (v románe ap.);
hovor. h. telefón nefungujúci
● expr. h. ako peň, poleno úplne;
byť k niekomu, niečomu h. ľahostajný, nevšímavý;
byť h. a slepý odmietavý; zaujatý;