Význam slova „deň” v Krátkom slovníku slovenského jazyka

deň dňa L dni mn. č. dni dní muž. r.

1. časová jednotka 24 hodín: týždeň má 7 dní;
d. narodenia;
prežiť (ťažký) d.;
pracovný, sviatočný d.;
Štedrý d. 24. december;
D. matiek

2. čas od rána do večera, op. noc: slnečný, teplý d.;
vo dne za svetla;
dobrý d.! pozdrav

3. obyč. mn. č. časy, obdobie: vojnové dni;
naše dni súčasnosť;
je to úloha dňa veľmi aktuálna

● za bieleho dňa cez deň;
vo dne v noci stále;
nemať dňa ani noci nemať nikdy pokoj;
byť celý d. na nohách;
d. čo d. a) stále b) čoraz (väčšmi);
zo dňa na d. a) zrazu b) čoraz (väčšmi);
→ žiť zo dňa na d.;
aj → zajtra je d.;
→ nechváľ d. pred večerom;
(u)robiť si z niekoho, z niečoho dobrý d. (u)robiť si posmech, žart(y);
jeho dni sú spočítané umrie;
expr.: (až) do → súdneho dňa;
ani do súdneho dňa nikdy;
je tam (hotový) súdny d., ako súdny d., ako na súdnom dni zmätok;

deň-noc prísl. bez prestania, ustavične, neprestajne, stále: pracovať d.

denár [d-] -a muž. r.

1. strieborná rím. minca použ. za čias Ježiša Krista aj neskôr v stredoveku

2. zákl. peňaž. jednotka a platidlo macedónskej meny

denaturovať nedok. i dok. úpravou znehodnocovať, znehodnotiť: d-ný lieh, cukor

dengľavo prísl.;

dengľavosť -i žen. r.

dengľavý príd. m. expr. slabý, neduživý, chudorľavý: tenké, d-é dievčatko;
d-é ruky;

denne prísl. k denný (význ. 2 ): pracovať 8 hodín d.;
d. cvičiť;
d. sa presviedčať;

dennica -e žen. r. poet. zornička: svit d-e

denník -a muž. r.

1. zápisník na vedenie denných záznamov: cestovný, pokladničný d.;
viesť si d.

2. noviny vychádzajúce denne: uverejniť správu vo všetkých d-och;

denníkový príd. m.: d. zápis;
d-é články

dennodenne prísl.

dennodenný príd. m. expr. každodenný, denný: d. zhon;

denný príd. m.

1. k deň (význ. 1, 2 ): d. prírastok;
d-é svetlo

2. každodenný: d-á tlač, predmety d-ej potreby

3. všedný, obyčajný, každodenný: d. život, d-é starosti

● je to na d-om poriadku bežné;

dentista -u muž. r. zastaráv. zdrav. pracovník zabezpečujúci starostlivosť o chrup

denudácia -ie žen. r. geol. obnažovanie nezvetraných hornín rozrušovaním a odnášaním povrchových hornín;

denudačný príd. m.

denunciant -a muž. r. kniž. udavač;

denunciantka -y -tiek žen. r.;

denunciantský príd. m.;

denunciantstvo -a str. r.