Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „čas” v Krátkom slovníku slovenského jazyka

čas -u čias/časov muž. r.

1. trvanie všetkého bytia (merané dňami, rokmi ap.): č. beží, letí, plynie;
filoz. dimenzia vystihujúca trvanie, plynutie bytia

2. istý vymedzený al. bližšie nevymedzený časový úsek, obdobie: v poslednom č-e, toho č-u v súčasnosti;
v č-e žatvy cez žatvu;
v tých č-och, v tom č-e vtedy;
od tých čias

3. časový úsek určený, vhodný na niečo: pracovný č., č. predaja, oddychu, obeda;
už je č. vstávať;
pracovať nad č. mimo prac. času, nadčas;
voľný č., všetkosvoj č.

4. voľná chvíľa: mať, nemať č. pre niekoho, na niečo, mať dosť č-u, nájsť si č.

5. obyč. pomn. č-y spôsob života príznačný pre istú dobu, pomery, okolnosti: za dávnych čias, č-ov;
pominuli ťažké, zlé č-y;
v č-e pokoja, mieru, vojny

6. počasie: pekný, zlý č.;
expr. psí č. veľmi zlé počasie;
v č-e i nečase za každého počasia

7. určenie jednotky plynutia, postupnosti: presný, stredoeurópsky, letný č.

8. počet časových jednotiek potrebných na istý výkon: pretekár mal výborný č.

9. lingv. gram. kategória slovesa vyjadrujúca vzťah deja k okamihu prehovoru: prítomný, minulý, budúci č.

strácať, mrhať, márniť, expr. zabíjať č. robiť niečo zbytočné;
svojho č-u kedysi;
z č-u na č. občas;
ťahať, naťahovať č. úmyselne predlžovať termín, lehotu;
raz za č. zriedkakedy;
v pravý č. vo vhodnej chvíli;
je najvyšší č. treba konať;
prišiel, nadišiel, kniž. naplnil sa č. nastala vhodná chvíľa;
č. sú peniaze;
dočkaj č-u ako hus klasu;

časiť sa nedok. neos. č-í sa zlepšuje sa počasie, vyjasňuje sa

časovo,časove prísl.: č. blízky;

čaša -e čiaš/čaší žen. r. kniž. pohár, kalich: strieborná č., č. vína

kniž. vypiť č-u horkosti do dna;

časenka -y -niek žen. r. hovor. lístok určujúci poradie čakajúcich (u lekára ap.)

čašníčka -y -čok, čašnica -e -níc žen. r.;

čašnícky príd. m.: č. kabát

čašník -a mn. č. -ci muž. r. kto obsluhuje hostí vo ver. pohostinstvách, pri oficiálnych podujatiach ap.;

časnosť -i žen. r. pozemský život: odísť z č-i na večnosť zomrieť

čas príd. m. kniž. dočasný, pominuteľný, op. večný: č. život, č-é radosti;

časom prísl.

1. v priebehu času; po uplynutí istého času: č. sa všetko vyrieši

2. z času na čas, občas, niekedy: č. spŕchlo

časomer -a/-u L -e mn. č. -y muž. r. prístroj na meranie času, chronometer

časomerač -a muž. r. kto meria čas výkonov (pri určovaní noriem, pri šport. pretekoch)

časomerný príd. m.: č-á prozódia, č. verš

časomiera -y žen. r. lit. veršový systém založený na striedaní dlhých a krátkych slabík;

časopis -u muž. r. periodicky vychádzajúce tlačivo: odborný, obrázkový, detský č.;

časopisecký príd. m.: č. článok, č-á produkcia

časopisectvo -a str. r. hromad. časopisy a noviny: slovenské č.

časopriestor -u muž. r. filoz., fyz. súhrnný pojem pre čas a priestor;

časopriestorový príd. m.

časovač -a muž. r. prístroj na nastavenie času

časovanie -ia str. r. gram. tvorenie slovesných tvarov; súbor týchto tvarov; konjugácia

časovať1 nedok. i dok. nastavovať, nastaviť na určený čas: č-ná bomba

časovať2 nedok. gram. tvoriť slovesné tvary

časovka -y -viek žen. r. šport. cyklistické preteky s časovým intervalom pre jednotlivcov al. družstvá

Naposledy hľadané výrazy

1. čas v Krátkom slovníku SJ