Význam slova „ ísť ” v Krátkom slovníku slovenského jazyka

Krátky slovník slovenského jazyka

• ísť ide idú iď!/choď! (smerom preč)/poď! (smerom sem) idúc (i)šiel bud. pôjde pôjdu zápor nejsť nejde nejdú nejdi!/nechoď! nešiel nedok.

  1. (o ľuďoch a zvieratách) pohybovať sa robením krokov, kráčať: í. pešo, krokom, í. po ceste, do kopca, v zástupe;
  ide sa mu dobre;
  už ide a) prichádza b) odchádza;
  í. za niekým i pren. (i za niečím) nasledovať ho ako stúpenec;
  í. z cesty i pren. ustúpiť;
  í. niekomu v ústrety i fraz. podporovať ho;
  í. ruka v ruke s niekým i fraz. (i s niečím) postupovať jednotne;
  í. v šľapajach, po stopách niekoho i fraz. nasledovať ho

  2. i dok. (o človeku) pob(e)rať sa s úmyslom dosiahnuť istý cieľ: í. do práce, na koncert, zo školy;
  í. tancovať, spať;
  í. po lekára, po vodu;
  í. na dovolenku;
  í. na huby;
  í. za niekým s prosbou;

  pren. í. na niekoho s fígľom, s podfukom, zhurta

  3. (obyč. o ľuďoch) viezť sa, cestovať: í. vlakom, lietadlom, í. na bicykli

  4. (o veciach, javoch) pohybovať sa (význ. 1): auto ide (po ceste);
  vlak mu ide o dvoch odchádza;
  í. sedemdesiatkou;
  z nosa mu ide krv tečie;
  z kuchyne ide vôňa vychádza;
  dieťaťu idú zuby prerezávajú sa;

  pren.: zvesť, chýr ide šíri sa;
  mráz ide po tele (od strachu);
  ceny idú hore stúpajú;
  hovor. plat mu ide ďalej vyplácajú mu ho

  5. byť v činnosti, fungovať: hodinky idú (presne, ticho)

  6. smerovať, viesť: cesta ide dolinou

  7. siahať, zasahovať, dostávať sa: voda mu ide po pás;

  pren.: í. do dôsledkov, do podrobností, na koreň veci;
  í. do hĺbky podrobne rozoberať

  8. (o čase) plynúť (význ. 2): roky idú

  9. voliť si zamestnanie, povolanie, stav, úlohu ap.: í. za riaditeľa, í. za svedka;
  í. k vojsku, í. do civilu, do penzie;
  í. na vysokú školu;
  í. študovať;

  pren. í. za niekoho vydať sa

  10. dariť sa (význ. 1): nemčina mu ide, obchody nejdú, robota mu ide rýchlo

  11. je možné, dá sa: tak to ďalej nejde;
  to nejde nedá sa to

  12. ako sponové sloveso vyj. začiatočnú fázu stavu: ide noc;
  ide naňho spánok;
  neos. išlo mu na piaty rok;
  ide mu do plaču

  13. hovor. ako limitné sloveso (s neurč.) vyj. prípravný stav pred uskutočnením deja: neos. ide ho rozhodiť (od zlosti)

  14. neos. ide o niečo, o niekoho týka sa; záleží na čom, na kom: pokiaľ ide o otca, ...;
  ide o samozrejmosť;
  ide mu o úspech;
  o mňa nejde

  15. hovor. hodiť sa², pristať: farby idú spolu;
  tento účes ti nejde

  16. hovor. choď(te)! iď(te)! v platnosti cit. vyj. odmietnutie al. pochybnosť: choď(te) s takým riešením! ale choď(te)! a) nie b) naozaj?

  ● ide to ako po masle, po drôte ľahko;
  ide to ako v lete na saniach pomaly;
  í. príkladom;
  í. k veci neodbočovať;
  í. na koreň veci skúmať podstatu;
  í. kade ľahšie ujsť, stratiť sa;
  expr. í. cez mŕtvoly byť bezohľadný;
  í. svojou, vlastnou → cestou;
  nejde mu to do hlavy nechápe to;
  ide to s ním dolu kopcom, dolu vodou jeho stav sa zhoršuje;
  ide do tuhého situácia je vážna;
  í. na odbyt, na dračku míňať sa;
  í. si → oči vyočiť;
  ide, kde ho oči vedú bez cieľa;
  robota (mu) ide od ruky šikovne;
  expr. ide mu o krk o život, o budúcnosť;
  í. → hlavou proti múru;
  í. s → bubnom na zajace;
  expr. choď(te) dočerta, v čerty, do kelu! odíď(te)! choď, iď mi z očí! zmizni!

• istič -a m. spínač vypínajúci prúd pri preťažení

  (Pokračovanie pod reklamou)

  REKLAMA

• istina -y -tín ž. fin. suma, ktorú dostáva držiteľ obligácie v čase jej splatnosti, t. j. pri jej umorení

• istiť -sť/-i! nedok. zabezpečovať (význ. 3): horolezec sa i-í (lanom);
  i. kábel

• istota -y -tôt ž.

  1. nepochybná pravda; pevné presvedčenie: i. poznania, mať i-u v niečom;
  s i-ou tvrdiť;
  pre i-u ešte skontrolovať

  2. prejav schopností, zručností, viery vo vlastné sily ap.: intonačná i. (speváka);
  i. vystupovania;
  konať s i-ou, dodať niekomu i-u

  3. záruka bezpečnosti, zabezpečenia: v práci je jeho i.;
  poskytnúť niekomu i-y;
  sociálna, finančná i.

  ● i. je i. treba sa poistiť

• istotne čast. iste, isto: i. sa vráti;
  mám pravdu? – i.

• istý istejší príd.

  1. kt. sa zhoduje so skutočnosťou, nepochybný, zaručený: i-á pravda;
  i-é správy spoľahlivé;
  je to viac ako i-é;
  byť si i. víťazstvom

  2. dokonale ovládajúci niečo al. vedomý si svojich schopností, zručností ap.; svedčiaci o tom: i. chirurg, byť (si) i. sebou, v tejto oblasti je i-ejší;
  i. hlas, mať i-ú ruku

  3. bezpečný, zabezpečený: i-á skrýša;
  byť si i. pred nebezpečenstvom;
  nebyť si i. životom byť ohrozený;
  nikto nie je pred ním i.;
  i-é miesto (v zamestnaní);
  mať i. chlieb

  4. (presne) určený, dohodnutý (, ale bližšie nemenovaný), určitý: vysielať rozhovor v i-ú hodinu

  5. vo funkcii neurč. zám. známy, ale bližšie neurčený, určitý: po i-om čase, i-ým spôsobom, do i-ej miery;
  i. človek sa ma spýtal nejaký