Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „známy” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

známy

I. príd. m.

1. ktorého pozná široká verejnosť, o kt. sa vie: z-a osobnosť, z. umelec, športovec, široko-ďaleko z. odborník;
expr. to je z-a figúra

2. kt. má človek vo vedomí z osob. styku, skúsenosti: z-a tvár, z-e veci, miesta;
je (všeobecne) z-e, že ... vie sa

3. kt. sa osobne pozná s niekým: nie som s ním z.

II. známy muž. r. osobne známy človek: stretnúť z-ho, sú starí z-i;

Pravidlá slovenského pravopisu

známy ‑eho príd. m. i prísl.

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

známy príd. m.

1. ktorého, ktorý všeobecne poznajú, o ktorom sa vie v širšom okruhu: z. vede, spisovateľ, básnik, skladateľ, odborník;
z-a osobnosť;
výrobky z-e na celom svete;
Tovar tkáčov bol široko známy.
(Vaj.);
z-a melódia, pieseň;
Začne zhrnovať známe veci.
(Štef.);
(ako) je známe (star. i známo) všeobecne sa vie: Ľudia ako známo, nemajú nijakej roboty. (Kuk.)

2. (komu i bezpredm.) ktorého, ktorý niekto pozná z osobného styku al. z vlastného poznania, dobre povedomý: Jeden bol z Turca, dobre mi známy gazda a richtár. (Taj.) Jeden z kabátov sa mu pozdával známym. (Zúb.) Čuje pri sebe známy hlas. (Kuk.) Čosi jej (Julke) chýbalo. Známy bzukot gebusky (Skal.) obvyklý;

spodst. známy, -eho muž. r. známa osoba, známy človek;
priateľ: stretnúť starého z-eho;
navštíviť (svojich) nových z-ych;
mať mnoho z-ych;
Kruh jeho známych sa začal zužovať.
(Vaj.);

známa, -ej žen. r. známa žena;
priateľka: Chcel som dokázať vtedajšej svojej známej, že ja som horolezec. (Bedn.)

3. byť známy (s kým, kde) poznať niekoho, niečo osobne: My sme boli s ním známi. (Taj.);
hovor. Neviem tú dedinu menovať, lebo som na Kysuciach nie známy (Taj.) nepoznám Kysuce.

Naposledy hľadané výrazy

1. známy v pravopisných slovníkoch