Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „zlý duch” v slovenských pravopisných slovníkoch


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

Krátky slovník slovenského jazyka

zlý

I. horší príd. m.

1. nespĺňajúci mravné normy, neporiadny, nestatočný, nespravodlivý, nečestný; svedčiaci o takej vlastnosti, op. dobrý: z. človek;
byť z. k ľuďom;
z. skutok, z. úmysel

2. nespĺňajúci odb., prac., spoloč. ap. požiadavky, nesúci, op. dobrý: z. učiteľ, hráč, žiak;
nie je najhorší pracovník

3. nespĺňajúci požiadavky akosti, nekvalitný, nehodnotný, op. dobrý: zlá strava, cesta, zlé zuby, z. film, zlé pomery

4. kt. obsahuje chybu, chybný, nepresný, nesprávny, nenáležitý, op. dobrý: z. výsledok, z. prepis

5. kt. nemá v sebe vľúdnosť, nevľúdny, neprívetivý, nemilý, prísny, op. dobrý: zlé zaobchádzanie, byť z. k deťom, mať zlé oči

6. kt. neprejavuje priazeň, nepriaznivý, nepríjemný, neradostný, op. dobrý: mať zlú náladu, vôľu;
urobiť z. dojem;
zlé počasie, zlé znamenie, z. sen;
v najhoršom prípade

7. majúci negatívny dosah, hodnotu ap., op. dobrý: z. kamarát, zlá rada, vojna je zlá

8. nevhodný, neužitočný, nevýhodný, op. dobrý: zlé miesto, z. plat

(ne)mať niekomu niečo za zlé (ne)zazlievať;
chytiť niečo za z. koniec nevhodne pristúpiť k niečomu;
zlé jazyky ohovárajúci ľudia;
mať zlé svedomie cítiť sa vinný;
ísť po zlej ceste konať proti spoloč. normám;
robiť zlú krv;
mať zlé srdce byť nemilosrdný, krutý;
zlá zelina nevyhynie prefíkaný človek vyviazne z každej situácie;
to je z. sen to je až neuveriteľne nepriaznivé

II. zlé str. r.

1. zlo, op. dobré: rozoznať z. od dobrého;
chrániť sa pred zlým;
rozísť sa v zlom povadiť sa

2. hovor. zlá bytosť, op. dobré: z. mi prešlo cez cestu

Pán Boh s nami a z. preč

zlyhať dok. vypovedať službu, prestať fungovať; sklamať: zbraň z-la, brzdy z-li, srdce z-lo, hlas jej z-l;

zlynčovať dok. k lynčovať: z-li černocha, zajatcov

Pravidlá slovenského pravopisu

zlý

zlyhať ‑á ‑ajú dok.

zlyhávať ‑a ‑ajú nedok.

zlynčovať ‑uje ‑ujú dok.

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

zlý, 2. st. horší príd. m.

1. (o veciach, javoch i zvieratách) ktorý nemá požadované vlastnosti, nedobrý, nevyhovujúci, neprimeraný, nenáležitý, nesprávny, nedokonalý. z. byť, z. strava, zlá pôd, zlá cesta;
zlá výslovnosť, zlá výchova, zlé kamarátstvo;
zlá kvalita, zlá práca;
zlá úroda
slabá;
mať zlé zuby pokazené;
maž z. zrak, sluch zle vidieť, počuť;
mať zlú pamäť ťažko si niečo trvalo zapamätať;
mať z. vkus;
Na zlom mieste ho (šťastie) hľadáš
(Smrč.) nepravom. Pstrúžik v pahrebe, to nie je zlá vec. (Krno) To vám tak ide, ako — so zlým voľom: raz sa zasekne, druhý raz trhne. (Kuk.);
fyz. z. vodič tepla, elektriny kladúci veľký odpor

mať niečo niekomu za zlé zazlievať niekomu niečo;
po zlom (urobiť niečo) pozlotky, nasilu;
v zlom, po zlom (spomínať niekoho) zle;
byť v zlom s niekým hnevať sa s niekým;
Nič po zlom, pán žandár, nič po zlom (Jaš.) myslím to úprimne, nevysvetľujte si to zle;
hovor. chytiť niečo za zlý koniec pristúpiť k niečomu z nesprávnej, nevýhodnej ap. stránky;

2. (o ľuďoch) ktorý si neplní svoje povinnosti, nesúci, neschopný, nedbanlivý. z. učiteľ, z. žiak, z. hráč, z. majster;
zlé dieťa
neposlušné;

3. (o ľuďoch) majúci nevyhovujúce morálne, etické vlastnosti, mravne chybný, nečestný, nešľachetný, nespravodlivý, nemravný, neporiadny ap.: z. človek, z. priateľ, dostať sa do zlej spoločnosti;
byť z. srdcom, dušou;
osoba skúpa a zlá
(Urbk.);
Či som už tá najhoršia? (Laz.);
náb. z. duch diabol, čert, démon;
tlá moc, zlé moci (v rozprávkach a v náboženských predstavách) škodlivé nadprirodzené bytosti;

spodst. zlý, -ého muž. r. expr. diabol, čert, zlý duch: Teraz si myslel, že ju všetci zlí sem doniesli. (Jégé);
pren. zlé jazyky (hovoria) klebetní, zlomyseľní ľudia

hovor. mať zlé svedomie cítiť sa vinným;

4. nevyhovujúci požiadavkám spoločenských noriem, najmä z hľadiska morálky, etiky: z. čin, skutok, z. úmysel;
dávať z. príklad niekomu;
mať zlú povesť, z. chýr;
mať zlé náklonnosti;
Či jeho lož nie je tisíc ráz horšia a podlejšia ako ich
, (Min.)

dať sa na zlú cestu začať žiť neusporiadaným, nemravným životom;
ísť, kráčať, chodiť po zlej ceste konať proti spoločenským normám, nemravne žiť ap.;

5. neprívetivý, nevľúdny, nemilý;
prísny, drsný, nepriateľský: byť z. na niekoho, mať z. pohľad, zlé oči, z. výraz;
hľadieť zlými očami;
mať zlú náladu, zlú vôľu;
zasmiať sa zlým smiechom;
zlé zaobchádzanie;
Marka sa nazlostila, povedala Hane zlé, ostré slovo.
(Min.) Nikto mu zlú tvár neukazoval (kal.) nechoval sa k nemu neprívetivo.

zlá vôľa neochota niečo urobiť;
nepovedať niekomu zlého slova o vľúdnom, dobrom správaní sa voči niekomu;
mať na niekoho zlé oko (Kuk.) hnevať sa na niekoho;
byť s niekým na zlej nohe (Jégé) byť s niekým v nepriateľstve, hnevať sa s niekým;

6. škodlivý, neužitočný;
nevhodný. Dať niekomu zlú radu;
zlá príležitosť;
vojna je zlá;
Nestalo sa nič zlého, ani epochálneho.
(Kuk.) Plač vyvieral sťa zlá zelina (Urb.) rýchlo, bujne.

hovor. robiť zlú krv vyvolávať nespokojnosť;
Možno som medzi ňu a Klečku zasiala zlé semeno (Bedn.) vzbudila nedôveru. Zlá zelina nevyhynie prísl. o zlom al. prefíkanom človeku, ktorý vyviazne z každej nepriaznivej situácie, napr. z choroby ap.;
hovor. zlá nemoc, choroba padúcnica;

7. nepriaznivý, nežičlivý, neprajný;
nevyhovujúci: zlé počasie, zlá situácia, zlé položenie, z. osud, zlá zpráva, zlá novina, zlé znamenie, zlé následky;
urobiť z. dojem na niekoho, mať zlú mienku o niekom;
mať z. život
ťažký, plný starostí;
Ej, svet ti je zlý (Jégé) ľudia sú nežičliví. Do Ameriky pošiel Mišo v zlé časy. (Taj.) Kde sú tí ľudia, ktorí majú ešte nazbyt (obilia), keď je už tretí zlý rok (Jégé) neúrodný;
nie je (nebude) to také zlé vyjadrenie útechy nad nejakou nepríjemnou, nepriaznivou skutočnosťou

stavať niekoho, niečo do zlého svetla hovoriť o niekom, niečom nepriaznivo, zle;
opisovať niekoho, niečo v zlom svetle nepriaznivo;
vrhať na niekoho, na niečo zlé svetlo dávať nepriaznivé svedectvo o niekom, o niečom;

8. nepríjemný, nemilý;
protivný: z. zápach;
mať zlú noc, zlý sen;
mať zlé skúsenosti s niečím;
(Hanku) obchádza zlé tušenie.
(Tim.)

to vezme zlý koniec (Tim.) zle sa to skončí;
hovor. zísť zlým koncom zo sveta zomrieť neprirodzenou smrťou

zlyhať, -á, -ajú dok.

1. vypovedať službu, prestať fungovať;
byť neúspešný, nesplniť očakávanie, sklamať: mechanizmus, stroj zlyhal, puška, zbraň zlyhala, pokus zlyhal, brzdy zlyhali, výpočty zlyhali;
hlas (mu) zlyhal
nemohol hovoriť;
Teraz moje vedomosti zlyhali. (Al.) Marína zlyhala v najväčšej skúške svojho života. (Zúb.)

2. zastar. povedať lož, klamstvo: Bodaj ste nezlyhali — bodaj ste sväté slovo povedali! (Kuk.);

nedok. zlyhávať, -a, -ajú

zlynčovať, -uje, -ujú dok. (koho) bezprávne, bez súdu zabiť al. kruto zbiť;
verejne bezohľadne, do krvi zbiť: z. černochov

zlyrizovať, -uje, -ujú dok. lit. (čo) dať niečomu lyrický ráz, podať citove, lyricky: z. epizódy, z. románové dielo, zlyrizovanie prózy

Naposledy hľadané výrazy

1. zlý duch v pravopisných slovníkoch