Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „zdvihnúť” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

zdvihnúť,zodvihnúť -e -ú -hol dok.

1. niečo chytené dopraviť vyššie, dohora, dvihnúť: z. vrece na chrbát, činku nad hlavu, dieťa na ruky;
z. pohár i fraz. pripiť;
loď z-la kotvy odplávala

2. dať (časť organizmu) do vzpriamenej, vyššej polohy, dvihnúť: výstražne z. prst, z. (pravú) nohu;
z. oči, zrak pozrieť dohora;
z. hlavu i fraz. a) získať sebavedomie b) postaviť sa na odpor

3. vziať (niečo spadnuté), dvihnúť: z. jablko zo zeme;
z. bezvládneho, z. vyvrátený stĺp postaviť

4. spôsobiť zvýšenie (počtu, množstva, úrovne ap.), dvihnúť: z. ceny;
dážď z-l hladinu potoka

5. zlepšiť, povzniesť, zdokonaliť: z. morálku, úroveň niečoho

z. ruku na niekoho udrieť ho;
z. hlas proti niekomu, niečomu zaprotestovať;

// zdvihnúť sa, zodvihnúť sa

1. dostať sa do výšky, dohora, dvihnúť sa: hmla sa z-la;
z-l sa prach rozvíril

2. (o časti organizmu ) dostať sa do vzpriamenej, vyššej polohy, dvihnúť sa: päste sa bojovne z-li

3. vstať (význ. 1 ), vztýčiť sa, dvihnúť sa: z. sa zo stoličky, poľahnutá tráva sa z-la

4. vzniknúť, rozšíriť sa, vzrásť, dvihnúť sa: z-l sa víchor;
z-la sa vlna odporu

5. kniž. postaviť sa na odpor, vzbúriť sa, dvihnúť sa: ľud sa z-l na odpor

6. dosiahnuť vyššiu úroveň, zlepšiť sa, vzrásť: životná úroveň sa z-la;
jeho sebavedomie sa z-lo

žalúdok sa mu z-l a) chcelo sa mu vracať b) bol znechutený niečím;

Pravidlá slovenského pravopisu

zdvihnúť ‑e ‑ú ‑hol dok.; zdvihnúť sa

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

zdvihnúť i zodvihnúť, -ne, -nú, -hol dok.

1. (čo, koho) pohnúť niečím, niekým smerom hore, potlačiť al. potiahnuť nahor: z. vrece na plece, z. batoh, kameň, z. slúchadlo;
z. dieťa do náručia, z. niekoho zo zeme, z. niekoho na koňa;
z. prst
vztýčiť;
z. pohár (pred prípitkom)

z. zrak na niekoho, na niečo, k niekomu, k niečomu pozrieť;
z. ruku na niekoho (chcieť) udrieť;
z. zbraň a) vziať do ruky;
b) postaviť sa, vzbúriť sa proti niekomu;
z. hlavu (hlavy), čelo (čelá) a) vzpriamene, rovno sa postaviť;
b) (proti komu, čomu) postaviť sa proti niekomu, niečomu, zbúriť sa;
z. hlas proti niekomu, proti niečomu zaprotestovať;
chodiť so zdvihnutým nosom pyšne, namyslene;
zastar. Proti komuže mali tetka Nánka zodvihnúť pravotu? (Švant.) začať sa súdiť. Tu zas Mara zodvihla protest (Vans.) začala protestovať.

2. (čo) urobiť lepším, dokonalejším, zdokonaliť, zvýšiť úroveň niekoho al. niečoho, pozdvihnúť: t. hmotnú a kultúrnu úroveň obyvateľstva;
Ľud, z ktorého si pošiel, môže ťa osláviť a zodvihnúť.
(Vaj.);
pren. z. náladu zlepšiť;

3. trochu zastar. (čo) zvýšiť: z. ceny;
Museli sme zdvihnúť pôžičku.
(Vans.);

nedok. zdvíhať, -a, -ajú i zodvihnúť sa

1. dostať sa hore, do vyššej polohy, vystúpiť vyššie, stúpnuť: opona sa zdvihla;
voda, rieka sa zdvihla, hmla sa zdvihla;
prach sa zdvihol (zodvihlo)
(kysnutím);
vták sa zdvihol vyletel;
pren. žalúdok sa mi zdvihol prišlo mi zle, na vracanie;

2. zvýšiť sa, narásť: životná úroveň sa zdvihla;
Rechtorova pláca sa zodvihla na skoro raz toľkú.
(Taj.) Jej sebavedomie sa zdvihlo (Jégé) zmocnelo. Marošova autorita sa zdvihla (Ráz.) vzrástla.

3. vstať: Hreščo sa zdvihol zo snôpka slamy. (Tat.) Zdvihol sa starec na posteli (Škult.) sadol si. Zodvihol sa a šiel. (Švant.);

nedok. zdvíhať sa i zodvihovať sa

Naposledy hľadané výrazy

1. zdvihnúť v pravopisných slovníkoch