Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „zbor” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

zbor -u muž. r.

1. organizovaná skupina ľudí: požiarny, učiteľský z.;
policajný z. polícia

2. vokálne, tanečné ap. teleso: spevácky z., spievať, tancovať v z-e

3. skladba pre (spevácke) teleso: komponovať z-y;

zborista -u muž. r. člen zboru (význ. 2 );

zboristka -y -tiek žen. r.

zbormajster -tra muž. r. vedúci speváckeho zboru;

zbormajsterka -y -riek žen. r.

zborníček -čka muž. r. zdrob.

Pravidlá slovenského pravopisu

zbor ‑u L ‑e mn. č. ‑y muž. r.; zborový; zborovo prísl.

zborista ‑u muž. r.; zboristka ‑y ‑tiek žen. r.

zbormajster ‑tra muž. r.; zbormajsterka ‑y ‑riek žen. r.

zborník ‑a muž. r.; zborníkový; zborníček ‑čka muž. r.

Zborov ‑a muž. r.; Zborovčan ‑a mn. č. ‑ia muž. r.; Zborovčanka ‑y ‑niek žen. r.; zborovský

Zborov nad Bystricou ‑a muž. r.; Zborovčan i Bystrickozborovčan ‑a mn. č. ‑ia muž. r.; Zbo-rovčanka i Bystrickozborovčanka ‑y ‑niek žen. r.; zborovský i bystrickozborovský

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

zborenina, -y, -nín žen. r. i zborenisko, -a, -nísk stred. kniž. zrúcanina, rumovisko, rumy: zborenina starého kaštieľa;
zboreniská starých hradov

zborgovať, -uje, -ujú dok. hovor. zastar. (komu i bezpredm.) predať al. kúpiť na úver: Či môj syn nezborguje chudobe? (Tim.) Zborgovať teraz nikto nechce. (Vans.)

zbor, -í, -ia dok. (čo) zrútiť, zvaliť, zbúrať: z. dom, most;
pren. z. staré predsudky

|| zboriť sa zrútiť sa, zvaliť sa, zbúrať sa: lešenie sa zborilo

Naposledy hľadané výrazy

1. zbor v pravopisných slovníkoch