Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „zboj” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

zboj -a muž. r. zastaráv. zbíjanie, zbojstvo: ísť, vydať sa na z., chodiť po z-i

zbojníčka -y -čok žen. r.;

zbojnícky príd. m. i prísl. : z. kapitán, z-e piesne;
kuch. z-a pečienka mäso pečené obyč. na ražni;
z. naladení vojaci;

zbojníctvo -a str. r.

zbojník -a mn. č. -ci muž. r.

1. kto zbíja: družina z-ov;

2. expr. lapaj (význ. 1, 2 ), beťár: ty z. akýsi!

zbojstvo -a -tiev str. r.

1. zbíjanie (význ. 2 ), zboj: zlato bolo príčinou z-v;

2. expr. lapajstvo, beťárstvo: vystrájať z-á

Pravidlá slovenského pravopisu

zboj ‑a muž. r.

Zboj ‑a L ‑i muž. r.; Zbojčan ‑a mn. č. ‑ia muž. r.; Zbojčanka ‑y ‑niek žen. r.; zbojský

Zboj ‑ého str. r.; Zbojňan ‑a mn. č. ‑ia muž. r.; Zbojnianka ‑y ‑nok žen. r.; zbojniansky

zbojníčiť ‑i ‑ia nedok.

zbojník ‑a mn. č. ‑ci muž. r.; zbojníčka ‑y ‑čok žen. r.; zbojnícky príd. m. i prísl. ; zbojníctvo ‑a str. r.; zbojníček ‑čka muž. r. mn. č. ‑ovia str. r.

zbojstvo ‑a ‑tiev str. r.

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

zboj, -a muž. r. trochu zastar. násilné, trestné, nedovolené odnímanie cudzích vecí, lúpež, lúpenie, zbojstvo, zbíjanie: ísť, vydať sa na z., chodiť, túlať sa po z-i;
živiť sa zo-um

zbojácnieť, -ie, -ejú dok. (čes.) kniž. zried. zbojazlivieť: srdce zbojácnie (Ráz.)

zbojazlivieť, -ie, -ejú dok. stať sa bojazlivým, prestrašeným, začať sa báť: dieťa zbojazlivelo

zbojca, -u, mn. č. -ovia/-i muž. r. zastar. zbojník, lúpežník: zbojci zlata chtiví (Dobš.)

zbojnič, -e žen. r. hromad. zbojníci, lúpežníci: Turci, tá zbojnič divoká (Chal.)

zbojníčiť, -i, -ia nedok. hovor. chodiť po zboji, zbíjať, lúpežiť: Jánošík zbojníčil. (Al.)

Naposledy hľadané výrazy

1. zboj v pravopisných slovníkoch