zbaviť1 dok.
1. oslobodiť od niekoho, niečoho obyč. nepríjemného: z-l ho strachu, zodpovednosti
2. odstrániť niečo neželateľné: z. pole buriny, z. zviera hmyzu
3. násilne odňať, pozbaviť: z-li ho úradu, občianstva;
z-ený zraku;
zbaviť2 iba 3. os. dok. byť znesiteľný, obstojný: počasie z-í, topánky ešte z-ia