Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „zajac” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

zajac -a mn. č. N a A -e muž. r.

1. hlodavec s jemnou srsťou a dlhými ušami žijúci na poliach, v lesoch, zool. Lepus : poľovačka na z-e;
z. nadivoko jedlo zo zajaca;

2. králik (najmä domáci): chovať z-e

3. zajačia kožušina: čiapka zo z-a

spať ako z. (pri ceste) čujno;
ísť s → bubnom na z-e;
lepší vrabec v hrsti ako z. v chrasti;

zajač -í -ia dok. vydať jačavý zvuk, zjačať: žalostne z.;
sirény z-li

zajachtať -ce -cú dok. expr. jachtavo povedať, vyjachtať: z. odpoveď

// zajachtať sa (od citového pohnutia ap., a pod. ) prejsť do jachtania: z. sa od rozčúlenia;

zajačí príd. m.: z-ie kožky;
z-ia farma;
z. pysk i pren. hovor. rázštep hornej pery a podnebia

expr.: mať z-ie srdce byť bojazlivý;
mať z-ie úmysly chcieť ujsť;
panská láska na z-om chvoste nestála;

zajačica -e -číc žen. r.;

zajačik -a/-čka mn. č. N a A -y muž. r. zdrob. ;

Pravidlá slovenského pravopisu

zajac ‑a mn. č. N a A ‑e muž. r.; zajačica ‑e ‑číc žen. r.; zajačí; zajačik ‑a/‑čka mn. č. N a A ‑y muž. r.

zajač ‑í ‑ia dok.

zajachtať ‑ce ‑cú ‑tal dok.; zajachtať sa

zajachtávať sa ‑a ‑ajú nedok.

zajačina ‑y žen. r.; zajačinka ‑y žen. r.

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

zajac, -a, mn. č. -e muž. r.

1. hlodavec žijúci divoko na našich poliach a v lesoch, vyznačujúci sa rýchlym behom;
druh lovnej zveri;
zool. z. poľný európsky;
z. divý
králik;
z. domáci;
angorské z-e
s dlhou srsťou;
chov z-ov;
poľovačka na z-e
;
kuch. z. na divoko, na smotane, na víne;
špikovaný z.;
Chcú nás vystrieľať ako zajace.
(Fr. Kráľ) Množia sa ako zajace (Jes.) veľmi rýchle. Budú nás preháňať ako zajace. (Vaj.) Trielil ako vyplašený zajac (Zúb.) rýchlo, bezhlavo bežal. Ľahký je, nezrobený, prehne ako zajac (Taj.) dokáže rýchlo bežať. V noci spím len ako ten zajac pri ceste (Gab.) čujne, ľahkým spánkom;
mať uši ako z. dobre počuť

Lepší vrabec v hrsti ako zajac v chrastí prísl. treba dať prednosť menšej veci, ktorá je istá, pred lákavejšou, ale neistou;
ísť s bubnom na zajace konať neopatrne, prezradiť predčasne svoje úmysly;

2. hovor. expr. (mn. č. -i) o mladom, neskúsenom človeku: mladý z.;
Čuš, jazac! Nerob si posmech z ťažko skúšaného človeka!
(Mňač.) Ale Fero nebol zajac. Mal za sebou osemnásť rokov haviarčiny. (Skal.) zajačí, -ia, -ie príd. m. patriaci zajacovi;
pochádzajúci zo zajaca, od zajaca: z-ia srsť, kožka, kožušina;
z-i uši
dlhé;
z-ie mäso;
z-ie laby;
z-ie zuby
vyčnievajúce;
hovor. z-ia pera vývinová deformácia tváre, rázštep podnebia;
z. pelech;
z-ia farma
na chov zajacov;
kuch. z. guláš zo zajačieho mäsa;
z-ie broky na strieľanie zajacov;
pren. má z-ie srdce o bojazlivom, zbabelom človeku;
Čože také zajačie mestské dušičky! Naľakajú sa každého zvera. (Jes.);
hovor. niečo je na z. skok blízko;
Panská láska na zajačom chvoste prísl. je nestála, krátka. Zárobok od obce to je ako na zajačom chvoste (Kuk.) je neistý, ľahko unikne;
spoveď krátka ako zajačí chvost (Letz);
Plevov spánok je len zajačí (Kuk.) čujne spí, ľahko sa zobudí;
hovor. mať z-ie úmysly chcieť utiecť, ujsť odniekiaľ;

zajačik, -a/-čka, mn. č. -y muž. r. zdrob. expr.: det. zajačik-ušiačik;

pren. (o človeku) maznavé oslovenie niekoho, najmä dieťaťa: Ty si môj malý zajačik;

zajačisko, -a, -čísk stred. i muž. r. zvel.

zajač, -ík, -ia dok. expr.

1. žalostne zakričať, zakvíliť: Jáj, zajačala starenka. (Min.) Miško žalostivo zajačí. (Chrob.) Kozľa naposledy bolestne zajačalo. (Ondr.)

2. vydať jačavý, kvílivý zvuk: Lietadlá hystericky zajačali a spúšťali sa strmhlav na zákopy. (Min.) Zajačali černohorské pušky. (Vans.) Zajačala siréna. (Urb.) Husle zajačali, akoby ich tisnutie sláčika bolelo. (Kal.) trúba do bitky zajačala. (Kal.)

zajachať, -á, -ajú dok. kniž. zried. odísť niekam na dopravnom prostriedku, obyč. na koni: Daj si osedlať kone vrané a zajachaj na Likavu. (Vaj.)

zajachtať, -ce/-tá, -cú/-tajú dok. expr. (čo i bezpredm.) povedať zajakavým, trhaným hlasom (obyč. v duševnom pohnutí): „Čo som to urobila?“ zajachtala Ela. (Vaj.) Úbožiak voľačo zajachtal na pozdrav a bežal ku dverám. (Švant.)

|| zajachtať sa začať jachtavo rozprávať, zakoktať sa. „No nie tu, ale býva tu,“ zajachtal sa Štefan a nevedel, čo má povedať. (Tomašč.) Obehúval kolibu divo, až s zajachtal (Vans.) zadychčal;

nedok. zajachtávať sa, -a, -ajú

zajačica, -e, -číc žen. r. samica zajaca

zajačik p. zajac

Naposledy hľadané výrazy

1. zajac v pravopisných slovníkoch