Pravopis slova „zabaviť” v slovenských pravopisných slovníkoch

zabaviť¹ dok.

1. spôsobiť dobrú náladu, pobaviť, rozveseliť: z. hostí;
z. vnuka rozprávkou i zamestnať

2. zdržať (význ. 1 ): mešká, priateľ ho z-l;

// zabaviť sa:

1. dobre sa z., z. sa pri hudbe

2. z. sa pri nákupoch;

1. k zabaviť sa

2. baviť sa (význ. 2 ): z-l sa na jej rozpakoch, z-li sa na jeho účet

3. baviť sa, zdržiavať sa: už sa s tým pridlho z-a

zabaviť², správ. zhabať, skonfiškovať

zabaviť ‑í ‑ia dok. (pobaviť; zdržať); zabaviť sa

zabaviť¹, -í, -ia dok. práv. zastar. (čo) zexekvovať;
skonfiškovať, zhabať (napr. majetok, veci a pod.): Spomenul si na tlačiarničku, ktorú zabavili tesne po jeho príchode. (Karv.);

nedok. zabavovať

zabaviť², í, -ia dok.

1. (koho, čo) poskytnúť, spôsobiť niekomu pobavenie, potešenie, radosť, rozveseliť, pobaviť: Ale môžbyť, že skromné moje rozprávky predsa niekoho zabavia. (Taj.)

2. (koho) zdržať, zadržať nejaký čas: Zabavte ich nejako, pán vrátnik. (Tomašč.) Ani druhá smena asi nebude páliť. Cimrovanie zabavilo. (Hor.);

nedok. zabávať

|| zabaviť sa

1. (s kým, s čím i bezpredm.) stráviť čas hrou, veselými, žartovnými rozhovormi, účasťou na zábavnom podniku ap.: Vše sa ide muž zabaviť s kamarátmi. (Taj.) Zabavíme sa ešte raz spolu tak po mládenecky. (Urbk.) Naozaj ľudské bývanie, kde sa baník môže konečne cítiť doma a po šichte i v záhradke sa zabaviť (Hor.) príjemne stráviť čas prácou v záhrade.

2. (na kom, na čom) mať radosť z pomykova, z rozpakov, z nepríjemného položenia iného, prejaviť škodoradosť: ... aby sa snáď aj tam zabavili na mojom Ondrovi, neborákovi. (Taj.) Zasmial sa hrdý gazda, ktorý rád sa zabavil na druhých vôbec. (Tim.)

3. (čím i bezpredm.) zdržať sa neužitočne, stratiť čas;
pobudnúť, stráviť niekde nejaký čas: Strašne sa zabavil týmto zbytočným rozhovorom. (Urb.) Zabavila sa na jednom riadku až pol hodiny. (Jil.) Zandome sa zabavil iba dva dni v meste. (Kuk.);

nedok. zabávať sa