Pravopis slova „ vyjsť ” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

• vyjsť -jde -jdú -jdi! -šiel -jdený dok.

  1. chôdzou sa dostať von, prejsť do voľného priestranstva ap.: v. z izby, v. na ulicu, v. z kola, v. hosťovi v ústrety;
  v. si do poľa, na výlet vybrať sa

  2. chôdzou sa dostať hore, vystúpiť: v. na prvé poschodie, na samý vrch

  3. (o nebeských telesách) objaviť sa na oblohe: o chvíľu v-e slnko, mesiac

  4. (o látkach ap.) dostať sa von, na povrch: mastnota v-e navrch;
  pot mu v-l na čelo vystúpil;
  z rany v-lo veľa krvi vytieklo

  5. byť vydaný tlačou: kniha už v-la, noviny dnes nev-li

  6. dostať sa z istého stavu, stratiť istú vlastnosť: v. z choroby, v. z formy, v-ený z módy

  7. vziať ako východisko: v. z predpokladu, v. z pokrokových tradícií

  8. mať pôvod, vzísť: v-l z ľudu, popud v-l od neho

  9. vyplynúť ako výsledok istého úsilia; podariť sa: výpočty mu (ne)v-li správne, štart mu nev-l;
  to ti nev-e!

  10. vystačiť (význ. 2); vydržať: v. z platu;
  so zásobami ako-tak v-ú

  11. zniesť sa (význ. 2), zhodnúť sa: v. so susedmi

  12. (o cene, sume ap.) dosiahnuť istú výšku; pripadnúť v istej výške: stavba ich v-la draho;
  na každého vyšlo po 100 Sk ušlo sa

  13. byť dostačujúci (čo do množstva), vystačiť: z mäsa v-lo 10 porcií;
  z 3 m látky v-e oblek

  14. vyčerpať používaním, minúť sa, dôjsť: v-li nám zásoby

  ● v. školu vychodiť;
  nev-e na krok z domu, nev-e ani pred dvere stále je doma;
  v. s farbou, s pravdou (von) povedať (celú) pravdu;
  v. z konceptu ostať zmätený, stratiť duš. rovnováhu;
  v. → najavo;
  v. navnivoč, nazmar skaziť sa, zničiť sa;
  v. na posmech stať sa predmetom posmechu;
  v. na mizinu, na žobrácku palicu, expr. na psí tridsiatok stratiť majetok, všetky (hmotné) prostriedky;