Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „vyhodiť” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

vyhodiť dok.

1. hodením dostať do výšky: v. loptu, v. tanečnicu

2. prudko trhnúť smerom nahor: pyšne v. hlavu;
kôň v-l zadkom

3. výbuchom zničiť: v. továreň do vzduchu

4. hodením dostať smerom von: dieťa v-lo hračku z kočíka

5. hovor. expr. (energicky) prinútiť na odchod; prinútiť opustiť miesto, zamestnanie ap.: miernite sa, lebo vás v-m! v-li ho z práce;
študenta v-li zo skúšky neurobil skúšku

6. odstrániť niečo nepotrebné: v. staré topánky, v. niečo na smetisko

7. hovor. expr. (neužitočne, veľa) stroviť, premárniť: v. peniaze za haraburdy

8. (pri hre v karty ) uviesť do hry, vyniesť: v. prvú kartu;
v. tromf i pren. povedať rozhodujúci argument

expr.: v. niekoho zo sedla zbaviť moci, rozhodovania;
v. niekoho na ulicu prepustiť z práce;
v. si z kopýtka zabaviť sa;
to si v-ď z hlavy a) nebude podľa tvojho b) nemysli na to;

// vyhodiť sa

1. vyskočiť (význ. 2 ), vyšvihnúť sa; vymrštiť sa: v. sa na koňa;
na hladinu sa v-la rybka

2. utvoriť sa, objaviť sa (na koži): v-l sa mu vriedok;

Pravidlá slovenského pravopisu

vyhodiť ‑í ‑ia dok.; vyhodiť sa

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

vyhodiť, -í, -ia dok.

1. (čo, koho) hodením spôsobiť, že sa niečo al. niekto dostane von: Meč vyhodil oblokom. (Dobš.) Ondrej vyhodil otvorenými dverami vrecúško s hroznom. (Ondr.) Mali sa naši zobrať a vyhodiť komisárov ako Česi Martinica a Slavatu. (Vaj.);
pren. Nečakaný príchod hlavného radcu vyhodil ju z koľají (Kuk.) rozrušil ju. Vyhodil ju z rovnováhy (Vaj.) pozbavil ju rozvahy.

hovor. expr. v. niekoho zo sedla zbaviť ho vedúceho postavenia;
v. niekomu niečo na oči vyčítať mu niečo;

2. (čo, koho) hodením odstať do výšky: Vyhodil valašku do povetria. (Dobš.) Trnula od strachu, kedy nás prúd vyhodí na skalu. (Janč.)

3. (čo, čím) prudko pohnúť s niečím, trhnúť dohora: Ani nepozrie na Marínu, ale vyhodí hlavu pyšno. (Tim.) Kobyla zadnými nohami vyhodila. (Dobš.) Kôň by mohol zadkom vyhodiť. (Kuk.)

expr. v. si z kopýtka zahýriť si;

4. expr. (koho) donútiť odísť odniekiaľ (napr. z domu), vykázať: Nemohol som vyhodiť takého váženého pána. (Jégé) Jano, vyhoď von tých pangartov. (Ráz.) Ivan vyhodil z domu ženu profesora. (Letz.)

5. expr. (koho) pozbaviť členstva v nejakej organizácii;
prepustiť zo zamestnania, vylúčiť zo školy, zo štúdia: Jedna fabrika vyhodila zo zamestnania tisíc dvesto robotníkov. (Zúb.) Minule vyhodili družstevníci z družstva dedinského boháča. (Gab.)

6. expr. (čo) odstrániť, dať preč, zbaviť sa niečoho: Vyhoď klavír v čerty! (Kuk.) Stanislav niektoré staré rárohy vyhodil. (Vaj.) Myrtu môžeš, mama, smelo vyhodiť. (Stod.);
v. partnerovi koňa, vežu pri hre v šachy vziať;
pren.: Vyhodil som ju zo srdca (Skal.) prestal som ju ľúbiť. Vyhodil som všetko z pamäti (Urb.) prestal som na všetko myslieť;
v. si niečo, niekoho z hlavy prestať na niečo, na niekoho myslieť;

7. (čo) výbuchom traskaviny zničiť: v. niečo do povetria;
Partizáni vyhodili most na dvoch miestach.
(Karv.)

8. expr. (čo) neužitočne, zbytočne utratiť, minúť (peniaze): Peniaze vyhodiť za nejakú pletku je škoda. (Taj.) Starí zasvet grajciara nevyhodia. (Tim.);
ľahkomyseľne vyhodené peniaze (Jégé)

9. (pri hre v karty) uviesť, dať do hry;
vyniesť: Vyhodí žaluďovú dámu. (Tim.) Žena vyhodila tromfa. (Taj.);

nedok. vyhadzovať, -uje, -ujú

|| vyhodiť sa

1. vyskočiť, vyšvihnúť sa, vymrštiť sa: Šuhaj vyhodil sa na koňa. (Dobš.) Nad hladinu rybníka vyhodí sa malá rybka. (Chrob.) Vyhodil sa prednými nohami do výšky. (Ondr.)

2. (na koži) vytvoriť sa, vzniknúť, objaviť sa, vyraziť: Na jazyk sa mi vyhodil pupenec. (Kuk.) Na tvári sa jej vyhodili červené jabĺčka. (Tat.);

nedok. vyhadzovať sa

Naposledy hľadané výrazy

1. vyhodiť v pravopisných slovníkoch