Pravopis slova „vy (vykanie v mn.č.)” v slovenských pravopisných slovníkoch

vyárendovať si dok.

1. zastaráv. prenajať si: v-né miestnosti

2. expr. vyhradiť (význ. 1, 2 ): rubrika v-ná pre čitateľov;
v. si právo ...

vy G, A, L vás D vám I vami zám. osob. 2. os. mn. č.

1. označ. skupinu dvoch a viacerých adresátov: je vás veľa, vy ste kamaráti;
povedz, čo je medzi vami;
obídeme sa aj bez vás, vy sebci! čo nového u vás (doma)?

2. označ. jednotlivého adresáta pri vykaní: pán učiteľ, vy ste nás kedysi učili;
vás nepoznám;
odpovedáme Vám na list

3. hovor. označ. všeobecnú 2. os., ktorou podávateľ citovo zainteresúva adresáta: zvuk tíchne, ale vám sa zdá, že stále znie

4. expr. D vám vyj. psychickú účasť podávateľa na deji (etický datív ): to vám bolo také smiešne! zrazu sa vám spustil lejak

● (ja) byť vami keby som bol na vašom mieste

vyabstrahovať dok. k abstrahovať: v. poučku, v-né zákonitosti

vyargumentovať dok. podložiť argumentmi: presvedčivo v., právne v-né obavy

vyasfaltovať dok. k asfaltovať: v. cestu

vybabrať -e -ú dok. hovor. oklamať (význ. 2 ), dostať, prekabátiť: škaredo s ním v-li

vy G, A a L vás D vám I vami zám.

vyabstrahovať ‑uje ‑ujú dok.

vyárendovať si ‑uje ‑ujú dok.

vyargumentovať ‑uje ‑ujú dok.

vyasfaltovať ‑uje ‑ujú dok.

vybabrať ‑e ‑ú dok.

vyárendovať (si), -uje, -ujú dok. hovor. (čo, pren. i koho) vziať do árendy, prenajať (si): Ktosi vyárendoval rybolov. (Kuk.) Dovážal nápoj do vyárendovaných krčiem. (Vans.);
pren. Príde za tebou i sama, keď si ju (ženu) vyárenduješ (Švant.) získaš, vyhradíš pre seba.

vy, 2., 4. p. vás, 3. p. vám, 6. p. (o) vás, 7. p. (s) vami zám. osob.

1. označuje dve al. viac osôb (pren. i vecí), s ktorými hovoríme: je vás mnoho;
Len povedz, čo bolo medzi vami. (Kuk.) Má viac rozumu, ako vy všetci dohromady. (Al.) Ó, vy zlé susedky! (Žáry) Čo je s vami, dumné lipy? (Žáry)

2. označuje osobu, s ktorou hovoríme a ktorej vykáme: A vy len takto sám? — spýtal som sa rybára. (Žáry) Máte vy, pán minister, syna? (Rúf.) Podľa vás by teda bolo správne, aby rodiny vojakov pomreli? (Zúb.)

● (ja) byť vami keby som bol na vašom mieste;

3. zhrnujúco označuje hovoriaceho i počúvajúcich pri opisovaní subjektívynch zážitkov, pozorovaní, citov ap.: Zvuk zamiera, až ho nepočuť, ale vám sa zdá, že ešte znie. (Chrob.)

4. (s predl. class="b0">u, k, od nár. i class="b0">do) označuje prostredie, napr. domov, byt, rodný kraj, vlasť a pod., v ktorom žije (žijú) al. žil (žili) osoba (osoby), s ktorou (s ktorými) hovoríme: U vás je dobre. — Prídem k vám, — Pred rokmi bol u vás kočišom. (Jégé) Takej poézie u vás niet. (Vaj.)

5. 3. p. vám má citový význam (tzv. datív etický): Ako vám bežím k ruským zákopom, bác! (Zúb.) Na tom človeku vám nebolo nič prívetivého. (Švant.) Tára vám a pletie bez všetkého poriadku. (Kuk.)

vy- slovesná predpona vyjadruje

1. pohyb al. smerovanie deja von (v konkrétnom i abstraktnom zmysel):

a. deverbatíva: vybehnúť/vybiehať i vybehovať, vyjsť/vychádzať/vychodiť, vyletieť/vyletovať, vylietať, vytiecť/vytekať;
vyhnať/vyháňať, vyhodiť/vyhadzovať, vyhádzať, vyložiť/vykladať, vytiahnuť/vyťahovať, vyviezť/vyvážať, vyvoziť;
vyfučať, vykypieť, vybuchnúť, vystreliť, vykuknúť, vybiť/vybíjať, vybrať/vyberať, vytrieť/vytierať, vylúpať/vylúpiť, vylúpnuť/vylupovať, vystrieknuť/vystreknúť/vystrekovať, vysotiť/vysacovať, vystrčiť/vystrkovať/vystŕkať (sa), vysypať/vysypávať/vysýpať (sa), vytratiť/vytrácať vyceriť/vycierať/vycerovať, vyškeriť/vyškierať (oči);
vydáviť, vyvrátiť, vyvracať, vyvrhnúť, vykašlať/vykašlávať, vypľul/vypľuvať/vypľúvať, vyriecť, vybľabotať, vydať (zo seba);
vykašlať sa, vysmrkať sa, vyvracať sa, vyšpiniť sa;

b. denominatíva (vy-... + prípona): vykĺbiť (si nohu), vykoľajiť/vykoľajovať (sa), vykoreniť/vykoreňovať, vykôstkovať, vyháčkovať, vyradiť/vyraďovať, vyskladniť;

2. pohyb nabok, vybočenie z priameho smeru. vybočiť/vybočovať, vyhnúť (sa), vyhýbať/vyhýnať/vyhybovať (sa), vychýliť/vychyľovať (sa), vyklenúť/vyklenovať (sa), vykriviť/vykrivovať (sa);

3. pohyb al. smerovanie deja nahor, do výšky: vyšplhať sa, vyšvihnúť sa;
vsúkať/vysúkavať (sa), vyzdvihnúť/vyzdvihovať, vyhrnúť/vyhrnovať/vyhŕňať;

4. dej smerujúci do hĺbky al. vykonávaný v hĺbke: vydlabať/vydlabávať, vyhĺbiť/vyhlbovať, vyhlodať/vyhlodávať, vyhobľovať, vyhrabať/vyhrabávať, vyhrýzť/vyhrýzať, vymlieť/vymieľať, vymyť/vymývať, vyorať/vyorávať, vyryť/vyrývať, vysekať/vysekávať, vytesať/vytesávať, vyžrať/vyžierať (ruky);
abstraktne vybadať, vycítiť/vyciťovať, vyhmatať/vyhmatávať;
vystihnúť/vystinovať;

5. vyplnenie al. opatrenie niečoho niečím (znútra al. na povrchu): vyasfaltovať, vybetónovať, vycementovať, vydláždiť/vydlážďovať, vydymiť/vydymovať, vymazať/vymazávať, vyparketovať, vypliesť/vypletať, vypuzdrovať, vyštopkať, vyvápniť, vyvzorkovať, vybudkovať, vyšrafovať;

6. zmenu stavu: vybelieť, vyblednúť, vyhasnúť, vychladnúť/vychládzať, vychudnúť, vylačnieť, vymladnúť, vyschnúť/vysychať, vyzdravieť;
faktitíva vyčistiť/vyčisťovať/vyčíšťať (sa), vyhasiť/vyhášať, vyhladiť/vyhládzať/vyhladzovať, vyhojiť (sa), vychladiť/vychládzať/vychladzovať, vysušiť/vysušovať;

7. rozličné odtienky rezultatívneho spôsobu slovesného deja:

a. výsledok činnosti: vyabstrahovať, vybájiť/vybájovať (si), vybásniť, vyhútať, vybudovať, vyburcovať, vycibriť (sa), vycvičiť/vycvičovať (sa), vyformovať, vyhrať/vyhrávať, vykastrovať, vymiškovať, vykonštruovať, vymodelovať, vyliečiť (sa), vymudrovať, vyškoliť/vyškoľovať (sa), vyšpekulovať, vyvalcovať, vyučiť (sa);

b. dosiahnutie, získanie niečoho istou činnosťou: vybojovať/vybojúvať, vybehať/vybehávať (si povolenie), vylopotiť, vymodlikať, vyslúžiť, vysnívať, vystávať (5 kg citrónov), vyťažiť, vyženiť;

c. vyčerpanie predmetu (pri prechodných slovesách) al. nositeľa stavu (pri stavových slovesách) (= všetko, celkom;
všetci): vychlípať, vyjesť/vyjedať, vyžrať/vyžierať, vyfajčiť, vycicať/vyciciavať, vysať/vysávať, vyčapovať, vyhubiť, vykynožiť, vyvraždiť/vyvražďovať, vyplieniť, vypásť/vypásať, vypotrebovať, vystrieľať, vyzbierať, vyzobať;
vyhynúť, vykapať, vymiznúť, vymrieť/vymierať, vymrznúť, vypršať, vyvrieť;

d. dôkladne, hojne, do sýtosti (zväčša jednovidové): vybiť, vybuchnátovať, vyhlušiť, vylátať, vymlátiť, vyfackať, vyfliaskať, vyšticovať, vyhrešiť, vybozkávať, vyobjímať, vystískať, vydrhliť, vycifrovať, vyfintiť (sa), vygúľať, vyhniesť, vymasírovať, vymiesiť, vyobliekať (sa), vyholiť (sa), vyumývať (sa), vyutierať (sa);
vybesnieť sa, vyblázniť sa, vypostiť sa, vyvadiť sa, vyzabávať sa, vyzvŕtať sa;
vynačudovať sa, vynadívať sa, vynadiviť sa, vynachváliť (si, sa), vynasnažiť sa;

vy- ... + sa;
vybehať sa, vydriemať sa, vyflámovať sa, vykričať sa, vykýchať sa, vyležať sa, vyplakať sa, vyrevať sa, vyrečniť sa, vyspať sa, vyspievať sa, vytancovať sa, vyzúriť sa;

e. vydržanie v nejakom stave istý čas: vyčkať, vydržať, vydolieť, vygazdovať, vystačiť, vyjsť (s čím), vytrvať/vytrvávať, vyzimovať, vyžiť, vysedieť, vystáť (celé hodiny);

f. ukončenie a prerušenie deja: vyblýskať sa, vyhorieť/vyhárať, vypršať (lehota, čas, zmluva vyprší), vyslúžiť, vyštudovať;

vy- ... + sa: vyhrmieť sa, vypršať sa;

8. zried. začínajúci (ingresívny) spôsob slovesného deja: vykročiť, vyplávať, vyraziť, vyrušať, vyštartovať, vydať sa/vydávať sa, vybrať sa/vyberať sa (na cestu);

9. zložitointenzívny spôsob slovesného deja (pri jednovidových nedokonavých slovesách utvorených prednou vy- ... + iteratívnou príponou): vybľakovať, vycengávať/-úvať, vyčakávať/-úvať, vyčkávať, vyčíňať, (stále) vyhrávať (napr. na husliach), vyhrážať sa, vyhúdať/vyhudovať, vyhvizdovať/-úvať, vyhutovať, vyklep(k)ávať, vykračovať (si), vykúkať/vykukávať/vykukovať, vykrikovať, vylihovať/-úvať, vypiskovať, vyplakávať, vyrevovať/-úvať, vysedávať/-úvať/-ovať, vyskakovať, vyspávať, vyspevovať, vytrubovať, vyvaľovať sa, vyvreskovať/-úvať, vyzváňať;
vyčesúvať (sa), vynukovať, vypisovať (komu), vykrúcať, vytáčať (koho v tanci);

10. zried. má čisto vidový význam: vybubnovať, vyčarať/vyčarovať, vydeliť, vynásobiť, vykrátiť, vyfotografovať, vylosovať, vyžrebovať, vynôtiť, vystriedať (sa), vyvarovať sa;

11. zried. je nadbytočná: vynadať, vypomstiť sa;

12. stráca platnosť predpony: vyčítať/vyčitovať (čo komu), vyhovieť/-ovať, vymaniť/-ňovať (sa), vyrubiť/-ovať, vystríhať (sa)

vyabstrahovať, -uje, -ujú dok. filoz. (čo, čo z čoho) odhliadnuť od nepodstatných znakov skúmaného javu v procese poznávania, aby sa utvoril všeobecný pojem;
myšlienkove zovšeobecniť: v. pravidlo;
I ostatné postavy nie sú postavami vyabstrahovanými z legendy. (Karv.)

vyakcentovať, -uje, -ujú dok. kniž. (čo) zdôrazniť, zvýrazniť: v. myšlienku;
vyakcentoval svoje zážitky (A. Mat.)

vyasfaltovať, -uje, -ujú dok. (čo) pokryť, vydláždiť asfaltom: v. ulicu, chodník