Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „vid” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

vid -u muž. r.

1. odb. obmena, modifikácia: v-y uhlíka;
lingv. slovesný v. lexikálno-gram. kategória, kt. vyj., že slovesný dej sa uvedomuje ako plynúci al. uzavretý jav

2. kniž. podoba (význ. 2 ): človek pekného v-u;
v. nerastu lesk, farba ap.

3. iba v hovor. spoj. ani v-u, ani slychu ani stopy; nič nevidieť ani nepočuť;

videnie -ia str. r.

1. vnímanie zrakom: stereoskopické v.;
poznať niekoho z v-ia;
do v-ia → dovidenia

2. chápanie skutočnosti, pohľad, nazeranie: realistické v. vecí

3. náb. vnímanie skutočností zjavených Bohom: prorocké v.

4. vidina, prelud, halucinácia: mať v.

video -ea D a L -eu str. r. hovor.

1. videorekordér: kúpiť si nové v.

2. videonahrávka, videokazeta, videofilm: nakrútiť v., premietať si v.;
svadbu má nahratú na v-eu

videofilm -u muž. r. film, kt. prostredníctvom videoprehrávača možno premietať na telev. obrazovke

videokamera -y -mier žen. r. ručná kamera na magnetický záznam obrazu a zvuku

videokazeta -y -ziet žen. r. magnetická páska so záznamom obrazu a zvuku

Pravidlá slovenského pravopisu

vid ‑u muž. r.; vidový

víd,vídavať ‑a ‑ajú nedok.

videnie ‑ia ‑í str. r.

video ‑ea D a L ‑eu mn. č. ‑eá ‑eí str. r.

videofilm ‑u muž. r.

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

vid1, -u muž. r.

1. zried. videnie, zazrenie, uzrenie niekoho, niečoho, pohľad na niekoho, na niečo. Pri vide ružových púčkov za pásom Elenkiným Jankovi poskočilo srdce od radosti. (Čaj.) Capko na vid toľkých detísk zastal a zodvihol rohatú hlavu. (Ráz.-Mart.)

2. kniž. zrak, pohľad: Po jeho odchode s nezmeneným vidom hľadela cez dvere. (Fig.);
vid mojich očú (Fig.);
Arvenzisovo ucho nestráca sluch, ani oko vid. (Fig.)

3. expr. v spojeniach niet o ňom, po ňom ani vidu ani slychu niet o ňom zpráv, niet po ňom ani stopy: Kdeže si sa utiahol, že o tebe ani vidu ani slychu? (Kal.) O peniazoch ani vidu ani slychu. (Kuk.) Po šarkanovi ani vidu ani slychu. (Karv.) Na jar stratil sa i z pálenice — nezostalo po ňom ani slychu ani vidu. (Kuk.)

4. zastar. výhľad: Hejret bol nadchnutý vidami. Bolo to naozaj pravé hýrenie vo veľkolepých zjavoch prírody. (Vaj.)

5. zastar. spôsob nazerania, videnia, svetonázor: My máme svoj zvláštny národný ráz a vid sveta. (Dobš.) Heglov vid je historicko-zemepisný. (Krčm.) Nemožno nahradiť dojmy a vidy mladosti. (Vaj.)

vid2, -u muž. r.

1. kniž. tvar, podoba, vzhľad, výzor: mužský zavalitého vidu (Fig.);
pes smiešneho vidu (Ondr.);
Tvár dostala zlovestný vid. (Fig.);
podľa vidu nie najmladší, vysoký chlap (Ondr.);
život, vid a charakter nemeckých miest (Vaj.);
Bohatier ty budeš na vid, kozák dušou (Ráz.-Mart.) čo do výzoru, podoby;
min. v. nerastu jeho lesk, farba, priehľadnosť: kovový, nekovový v. (nerastu);

2. odb. obmena, modifikácia: chem. vidy uhlíka;
štyri vidy železa v tuhom stave;
v. prvku
jeho charakteristická forma;
gram. slovesný v. gramatická kategória dokonavosti a nedokonavosti slovesného deja. dokonavý, nedokonavý v.;

3. zastar. zjav, jav;
úkaz: Za ňou vplával zjasnený vid druhej. (Podj.) Videla som niekoľko vrán sedieť na stromoch a dívať sa akoby do dverí. To mi bol čudný vid. (Šolt.);

vidový príd.: gram. v-á dvojica, v. pár

vid3 (pokiaľ sa ešte chápe ako vlastné meno, píše sa i Vid), -a muž. r. len v spojeniach : na svätého vida (Vida), čo nebude nikda (porek.) hovor. žart. nikdy;
Či to bude dakedy — na svätého vida. (J. Kráľ) Čakať do Vida (Kuk.) donekonečna. Bolo to za starého Vida dávno.

víd i vídavať, -a, -ajú nedok. opak.

1. (koho, čo) občas, niekedy (al. i často) vidieť, vnímať očami, zrakom: Denne ju vídam z môjho obloka. (Ondr.) Oblok je zapchatý slamou, ako to často vídame na maštaliach. (Smrč.);
matky, ktoré vídam chodiť na prechádzky (Al.);
Môcť víd krásu je šťastný údel. (Smrek);
čo nik nevídal, nik neslýchal (J. Kráľ) o niečom zriedkavom;

pren. byť súčasníkom, svedkom, pamätníkom niečoho: V Stohároch žil Jozef Surinský, dekan a ostrieľaný bojovník, ktorý vídal slávne časy. (Vaj.)

oko nevídalo, ucho neslýchalo je to nevídané a neslýchané;

2. (koho, čo) občas al. i často si vybavovať v mysli, v predstavách, predstavovať si: Takou vídam seba vo svojich snoch. (Tim.) Vída ho v mysli. (Laz.) Takéto ženy vídaval dosiaľ len vo svojej fantázii. (Pláv.) Moje nevytvorené sochy! Predtým som ich vídal nejasne, ako vídavame dakedy obrazy vo sne. (Zúb.)

3. (v kom koho, čo; class="sc" /> v čom čo) (občas al. i často) zisťovať, konštatovať;
mať o niekom, o niečom istý názor: Dosiaľ vídal v nej len učiteľku a vlastenku. (Kuk.)

4. (čo, čo na kom, na čom, v čom, v kom) (občas al. i často) pozorovať, ba dať, všímať si, všímavať si: V meste vídal hojnosť. (Tomašč.)

5. neurč. vo funkcii vetnej prísl. (je, bolo) víd, nevídať, nebolo vídať (koho, čo, čo na kom, na čom i so spoj. class="b0">že) (je, nie je, bolo, nebolo) badať (nebadať), pozorovať, (je, bolo, nie je, nebolo) vidieť (občas al. i často): Iného človeka ako zemana tu ani víd nebolo. (Kal.) Vídať starenky svieže a veselé. (Kuk.) Vídať vraj i vlkov. (Ráz.-Mart.);
často bolo na ňom víd únavu;
Schytil som perinu a zakryl ho, že mu nebolo ani uší vídať
(Taj.) vidieť;
ani obláčika nevídať na oblohe niet oblakov;
Dedina je tichučká, Ani duše nevídať (Hor.) nikoho nevidieť, nevidno. Kdeže si sa tu vzal, veď tu ani vtáčika ani letáčika nevídať rozpráv. nieto tu živého tvora, nikoho. Ako z toho víd, oba mladí ľudia chceli si ostať vernými (Vans.) ako vidieť.

6. rád, nerád (vďačne ap.) vídať (koho i bezpredm.) mať, nemať rád, mať, nemať v obľube, (ne)obľubovať, (ne)vítať: (Zavolal ma) do svojej pracovnej komôrky, kde návštevníkov nerád vídal. (Zúb.)

7. (koho, čo) stretávať sa, stýkať sa, dostávať sa do styku s niekým, s niečím: Nebudeš k nim chodiť, nebudeš jej víd, kým nepozabudneš. (Kuk.)

8. neruč. vídať výraz (vsuvka), ktorým(-ou) obraciame pozornosť na obsah výpovede: Valéria — víd — bola privyknutá na jej živelné výbuchy. (Zel.)

|| vídať sa i vídavať sa (s kým i bezpredm.) občas al. i často sa vidieť, stretávať sa, stýkať sa: vídali sa, vídavali sa každý deň, každý týždeň

videnie, -ia stred.

1. vnímanie skutočnosti zrakom, pozeranie, dívanie sa: rozdiel medzi videním človeka a zvieraťa;
Voľnému videniu prekáža ráždina a cárach.
(Lask.);
Utešené kraje Švajčiarska sú známe svetu už z videnia, už z opisov. (Lask.);
poznať niekoho (iba) z vi-a zo stretávania sa, nie osobne;
Do (skorého, šťastného) videnia! pozdrav pri rozlúčke;
fyziol.: stereoskopické v.;
práv., peňaž. zmenka je splatná na v. pri predložení;

2. zvláštny postup poznávania (najmä pri umeleckom tvorení), pohľad, nazeranie: Realistickým videním vecí je Hviezdoslav veľkým vzorom. (Brez.) Aj človek s menším talentom môže prekvapiť, ak prinesie do literatúry vlastné videnie. (Lajč.);
filozoficky podložená úvaha, prehlbená zvláštnym videním (Urb.);

3. vidina, prelud, halucinácia: Myslel, že má videnie. (Tim.) Izabella dá svoje srdce napokon hrdinovi, ktorý ju vymaní z moci videnia. (Tal.) Zastal ako primrazený. Hádam mátohy, azda prelud, videnie. (Zgur.) (Pandrlák) začal mať i videnia. (Záb.)

4. zastar. schôdzka (obyč. ľúbostná): Purpurom zblčala jej tvár v prítomnosti mladého človeka, s ktorým mala tajné videnia pod tôňami noci. (Vaj.) Treba napísať lístok a slečna letí na tajné videnie. (Vaj.)

videnský príd. m. k Viedeň: v. valčík druh tanca;
v-á nemčina (Jégé) akou hovoria vo Viedni;
kuch. v. rezeň vyprážaný rez mäsa obalený v múke, vajci a strúhanke;
mal. v-á biela farba

vidiečna, -a, mn. č. -ia muž. r.

1. obyvateľ vidieka, kto sa narodil, vyrástol, kto žije mimo mesta, na vidieku: húfy vidiečanov v najrozdielnejších krojoch (Kuk.);

2. nár. nie domáci človek, cudzí, cezpoľný človek: Nie sú z tejto dediny, ale vidiečania. (Tim.);

vidiečanka, -y, -niek žen. r.

vidiek, -a muž. r.

1. miesto al. kraj mimo mesta (obyč. veľkého, hlavného);
dediny a malé mestečká: žiť, vyrásť na v-u, pochádzať z v-a;
V meste vypukla epidémia, odsťahoval sa na vidiek.
(Al.) Bratislava-vidiek názov okresu zahrnujúceho obce na okolí Bratislavy;

2. zastar. kraj, krajina. Zajtra pôjde týmto vidiekom veľkomožný pán Praskovský. (Jégé);
izba, z ktorej bol krásny výhľad na okolitý vidiek (Jégé);
tento vidiek je rozkošný. (Kuk.) Zleteli (sokoly) na skaly, aby vidiek celý videli. (Sládk.);

hist. stolica, župa: Prichádza z „mesta“, ako menovali vtedy obce, sídlo „vidieka“, totižto župy. (Jégé);

vidiecky príd. m.

1. žijúci na vidieku, typický pre vidiek: v. človek, v-a mládež;
v. život;
v-e mestá, v-e divadlo
;

2. zastar. krajský, stoličný, župný: v. dom (Kuk.)

Naposledy hľadané výrazy

1. vid v pravopisných slovníkoch