I. spoj. priraď. vyj.
1. odporovací vzťah; ale (vo vete stojí na 2. mieste): neprišiel, poslal v. telegram
2. vysvetľovací vzťah, veď: netreba sa náhliť, v. ešte nezačali
II. čast.
1. nadväzuje na situáciu a pripája vysvetlenie, vyhrážku ap., veď: v. to má čas, v. sa ti nič nestane;
v. mi ty prídeš!
2. expr. i všakže [-gž-], všakver [-gv-], všakhej [-gh-] pobáda na súhlas s hovoriacim, pravda (je pod dôrazom): pekný výhľad, v.? v. si to bol ty, priznaj sa!
všakovak zám. neurč. príslov. hovor. expr. všelijako (význ. 1, 2): prsty v. poskrúcané;
zozačiatku mu bolo v.
však čast.spoj.st.
všakáno [‑agá‑] čast.st.
všakovak m.príslov.zám.
vsakovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
všakový, všakovaký m.zám.
všakver, všakže, všakhej čast.st.