Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „výdrž” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

výdrž -e žen. r. odb. vydržanie (význ. 1 4 ): hud. hlasová v., v. tónu;
tel. zastavenie pohybu pri cviku: v. na hrazde

vydržanie -ia str. r. práv. spôsob nadobudnutia vlastníctva veci (jej dlhodobým osobným užívaním)

vydržať -í -ia dok.

1. ostať, vytrvať v nejakej činnosti ap.: v. až do konca;
hovor.: v-í ťahať je vytrvalý v práci;
nemohol (doma) v. musel odísť

2. zniesť (význ. 4 ), zvládnuť: v. tlak, tempo, nápor;
(ten) veľa v-í je odolný

3. ostať v dobrom stave, zachovať sa: topánky ešte v-ia

4. udržať na istej úrovni, v istom stave: v. tón, v. polohu (pri cvičení)

(je to) na nev-nie neznesiteľné;
je tu na nev-nie neznesiteľne

vydržiavať -a nedok. hospodársky zaopatrovať: v. veľkú domácnosť

Pravidlá slovenského pravopisu

výdrž ‑e žen. r.

vydržanie ‑ia str. r.

vydržať ‑í ‑ia dok.

vydržiavať ‑a ‑ajú nedok.

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

výdrž, -e žen. r. tel. statická poloha končatiny al. tela;

výdržový príd. m.

vydržací, -ia, -ie príd. m. práv. týkajúci sa vydržania: v-ia doba

Vydržanie, -ia stred. práv. nadobudnutie nejakej veci al. práva držbou trvajúcou zákonom stanovenú lehotu

vydržať, -í, -ia dok.

1. zostať niekde, v nejakej činnosti, v nejakom prostredí a pod., obyč. napriek prekážkam a ťažkostiam, zotrvať, vytrvať: v. niekde do rána, do konca, do večera;
Slováci na potvrdenie, že všetci vydržia pri slovenčine, zložili sa na víno.
(Taj.) Nemohol som vydržať v izbe. (Kuk.) Sedmík vydržal pri čistení ulíc, kým sa len dalo. (Urb.)

2. (čo) zniesť, pretrpieť, vytrpieť, odolať niečomu: v. tempo;
Brat nemôže vydržať páľu.
(Kuk.) Vydržať nápor, neopustiť čln. (Kost.) Čo ten vydrží bitky. (Ráz.);
s ním sa nedá vydržať, nie je na vydržanie je neznesiteľný;
S vami nie je na vydržanie. (Tim.)

3. ostať v dobrom stave, ďalej potrvať: šaty vydržia;
Krpce nevydržia bez podšitia do Všechsvätých.
(Gab.)

4. (s čím) vystačiť: v. s chlebom v. s peniazmi;

5. zotrvať nejaký čas na istej úrovni, v istom stave, v istej polohe: vydržaný tón;
Časy, hádam, vydržali
(Jil.) hádam bude naďalej pekne.

6. nár. vychovať: Vydržali dve kravy a dvanásť oviec. (Taj.)

vydržiavať, -a, -ajú i vydržovať, -uje, -ujú nedok.

1. (koho, čo) opatrovať na svoje trovy, živiť, chovať: Otec ma vydržiaval na technike skvele. (Jégé) Rudopoľský vydržiaval celú svoju stránku sytom i bytom. (Vaj.) Vydržujú légiu smetiarov. (Kuk.)

2. zastar. (čo) konať, suporadovať: Nech sa tie obžinky v kaštieli vydržiavajú. (Pal.) Vydržiavali slávnostné zasadnutie. (Jil.) Vydržiavala mena (Tim.) oslavovala meniny.

vydržiavateľ, -a, mn. č. -lia muž. r. zried. kto niekoho na vlastné trovy vydržuje: Mám v tebe vydržiavateľa. (Stod.)

Naposledy hľadané výrazy

1. výdrž v pravopisných slovníkoch