Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „výška” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

výška -y -šok žen. r.

1. rozmer niečoho vo vertikálnom smere: v. vrchu, múru, postaviť debnu na v-u, udať v-u;
geom. v. trojuholníka kolmá vzdialenosť vrcholu od základne

2. vzdialenosť od zákl. roviny smerom hore; miesto al. poloha v tejto vzdialenosti: nadmorská v. 200 m;
lietadlo naberá v-u;
šport. skok do v-y;
posunúť latku na v-u 230 cm;
vystúpiť do veľkých v-k

3. miera, st. istej hodnoty: v. príjmu, v. trestu

4. odb. v. tónu jeho vlastnosť daná kmitočtom

5. st. dokonalosti, úroveň: umelecká, duševná v.

byť na v-e mať vys. úroveň;

vyskákať -če -ču dok. postupne vyskočiť, povyskakovať: vojaci v-li z áut;

// vyskákať sa do vôle sa naskákať: deti sa môžu na ihrisku v.

výškar -a muž. r. pretekár v skoku do výšky;

výškarka -y -riek žen. r.;

výškarský príd. m.: v. sektor priestor na štadióne, kde sa skáče do výšky

výskať -a nedok. vydávať prenikavé vys. výkriky: v. od radosti, deti v-jú

Pravidlá slovenského pravopisu

výška ‑y ‑šok žen. r.; výškový; výškovo prísl.

vyskákať ‑če ‑ču ‑kal dok.; vyskákať sa

vyskakovať ‑uje ‑ujú nedok.

výškar ‑a muž. r.; výškarka ‑y ‑riek žen. r.; výškarský

výskať ‑a ‑ajú nedok.

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

výška, -y, -šok žen. r.

1. rozmer niečoho al. niekoho od základu po vrchol: v. vrchu, v. stromu, v. veže, v. komína, v. izby;
Lejla akoby sa hanbila za svoju výšku.
(Vaj.) Anula napriamuje sa v celej výške. (Laz.) Žanka bola práve tej výšky, čo ja. (Tim.);

geom. najväčšia kolmá vzdialenosť bodov geometrického útvaru od priamky al. roviny jeho základne: v. trojuholníka, v. hranola;

2. poloha, úroveň v istej vzdialenosti od základnej roviny smerom hore: vyskočiť do výšky, vyhodiť niečo do výšky;
Rastlinstvo vyťahuje sa do výšky.
(Heč.) Kamenie padalo z výšky. (Urb.) Požiar šľahal do výšky. (Tomašč.) Zdvihol ruky do výšky. (Gráf)

3. vzdialenosť od základnej roviny smerom hore: lietadlo naberá výšku;
geogr. nadmorská výška kolmá vzdialenosť nejakého bodu meraná od morskej hladiny;

4. veľkosť, miera, stupeň nejakej hodnoty: v. vkladu, v. vstupného, v. honoráru, v. nákladov;
Fond dosiahol výšky 30 000 zlatých.
(Vaj.) Vypočitovali výšku zárobku. (Hor.)

5. (o zvuku, o tóne) stupeň, miera ostrosti: Do výšok vytiahol škovránok tenké sólo. (Kost.) Sykavá nôta naberá výšku, je ťahavá. (Jaš.)

6. istá, obyč. vysoká úroveň niečoho al. niekoho, dokonalosť, vyspelosť: umelecká v.;
Čašník a personál sú na výške.
(Tat.) Krasko doviedol básnický jazyk na výšku. (A. Mat.) Každý spisovateľ musí stáť na výške doby. (Mih.) Jeho bojovnosť nie je už na predošlej výške. (Fig.)

7. iron. vznešenosť, povýšenosť: Slovenská poézia nie je spevom ľudí, ktorí sa z výšky svojej aristokratičnosti skláňajú po pansky k ľudu. (A. Mat.)

vyskákať sa, -če, -ču dok. dosýta, do vôle sa naskákať: Deti, čo sa vyskákali, jedia z chuti. (Ráz.)

vyskákať, -če, -ču dok. (o viacerých jednotlivcoch) postupne odniekiaľ vyskočiť, povyskakovať: v. z vlaku, z auta

vyskakovať1 p. vyskočiť

vyskakovať2, -uje, -ujú nedok. ustavične skákať, poskakovať: Všetko spieva, vyskakuje a hudba hrá. (Ráz.)

výškár, -a muž. r. šport. slang. ľahký atlét, skokan pestujúci skok do výšky;

výškárka, -y, -rok žen. r.;

výškársky príd. m.: v-a technika

výskať, -a, -ajú nedok. vysokým, ostrým, prenikavým hlasom vykrikovať, obyč. od duševného pohnutia: v. od radosti, od šťastia;
Ženy výskajú hrôzou a ľakom.
(Ráz.) Muzika vyhrávala, družbovia výskali. (Zgur.);

opak. výskavať, -a, -ajú

Naposledy hľadané výrazy

1. výška v pravopisných slovníkoch