uvidieť -í -ia dok.
1. zrakom postihnúť, spozorovať (význ. 1), zazrieť: v hmle nič neu-í, opäť u. známe miesta
2. zistiť, presvedčiť sa: u-me, čo nám povedia;
len neprestaň, u-š (, čo bude)! dostaneš!
3. i uvidieť sa (s kým) stretnúť (sa): kedy ťa u-m? už sa so mnou neu-š
● to sa ešte u-í nie je to ešte isté;
u-m(e), čo a ako rozhodnem(e) sa podľa okolností
uvidieť ‑í ‑ia ‑el dok.