Pravopis slova „u-” v slovenských pravopisných slovníkoch
Slovník slovenského jazyka
|
u- slovesná predpona vyjadruje 1. prostú dokonavosť slovesného deja: urobiť, ukuť, upliesť, uviť (veniec), uloviť, ušiť, uveriť; 2. zvýraznenie úplného dokončenia deja: uzamknúť, uzatvoriť, uschovať, utrafiť; 3. vrcholnú hranicu účinku deja (pri zvratných i nezvratných slovesách) : ubrechať sa, ukývať sa, udrgať (sa), utrmácať (sa), ujajkať sa; 4. vzdialenie, vzďaľovanie sa z istého miesta: ubehnúť, uletieť, uniknúť, ufrnknúť, ubziknúť, ufujazdiť; 5. menší odklon, čiastočné odklonenie, pohyb nabok, vyhnutie sa, ústup: uhnúť, uskočiť, uchýliť sa, ustúpiť (od niečoho); 6. oddelenie, odstránenie, odlúčenie, oddeľovanie, odstraňovanie, odlučovanie niečoho z nejakého celku: ukrojiť, urezať (kus chleba, slaniny), ulomiť (prút), učesnúť (kus brehu); 7. (pri niektorých činnostných slovesách) dodanie, dodávanie určitej vlastnosti, vybavenie niečoho, niekoho určitou vlastnosťou: ustáliť, urýchliť, urovnať, uhladiť, usušiť, umŕtviť (zub), uzdraviť, usmrtiť, uspať; 8. (pri stavových slovesách) nadobudnutie, nadobúdanie určitej vlastnosti al. určitého stavu: uschnúť, utíchnuť, uskromniť sa, upokojiť sa, učlovečiť sa, usnúť, umrieť, uzdraviť sa, ustáť sa, uležať sa; 9. veľkú mieru deja: ubiť, uďobať, ubozkávať, utískať, uhladkať; 10. majú mieru deja: uchlipnúť si (kávy), ujedať si (z makovníka), upíjať si (vína), usypať (trochu zrna), utrúsiť (niekoľko slov); 11. schopnosť vykonať nejaký dej: udržať, udvihnúť, uniesť, utiahnuť; 12. u. ... sa vzájomnosť, recipročnosť, obojstrannosť konania, deja: uzhovoriť sa, uzriecť sa, uzhodnúť sa (na niečom); 13. zastar. i nár. miesto iných predpôn: uhodiť skalu (Kal.) zahodiť; |


