Pravopis slova „uľahnúť” v slovenských pravopisných slovníkoch

uľahnúť,uľahnúť sa -e -ú -hol dok. klesnúť (význ. 1 ), poklesnúť, usadnúť sa: hrob (sa) po čase u-e, u-tá vrstva snehu, u-tý násyp;

uľahnúť,uľahnúť sa ‑e ‑ú ‑hol dok.

uľahnúť, -ne, -nú, -hol dok.

1. zried. ľahnúť si: Uľahol na svoje lôžko. (Šolt.)

2. expr. ochorieť na dlhší čas: Ale nech by tak ja uľahol, či mňa moje deti tak opatria? (Taj.)

3. znížiť sa, poklesnúť, uľahnúť sa, sadnúť, usadnúť sa: Hrob uľahne. (Tomašč.) Palác má strmú strechu, azda by neuľahol pod ťarchou snehu. (Kuk.);

nedok. k 1, 3 uľahovať i ulihovať, -uje, -ujú i ulíhať, -a, -ajú, k 3 i uliehať, -a, -ajú

|| uľahnúť sa znížiť sa, usadnúť sa, poklesnúť, uľahnúť: pôda sa uľahla, sneh sa uľahol;
Základy sa uľahli. (Kuk.);
pren. Hluk a hrmot sa uľahli (Kuk.) stíchli;

nedok. uľahovať sa i ulihovať sa i uliehať sa i ulíhať sa

uľahnutý (star. i uľahlý) príd. m. ktorý sa uľahol: u-á pôda;

uľahnutosť (star. i uľahlosť), -ti žen. r. zníženie, poklesnutie