Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „tĺk” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

tĺk -a muž. r. nástroj na roztĺkanie, mliaždenie: ubíjať zem, mliaždiť zemiaky, ovocie t-om;

expr. sprostý ako t. veľmi;

tlkot -u muž. r. búchanie, tlčenie, tlkotanie: t. srdca, t. bubnov

tlkotať -ce -cú nedok. tĺcť (význ. 1 ): t-nie srdca

Pravidlá slovenského pravopisu

tĺk ‑a muž. r.; tĺčik ‑a muž. r.

tlkot ‑u muž. r.

tlkotať ‑ce ‑cú ‑tal nedok.

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

tĺk, -a muž. r.

1. nástroj na roztĺkanie, rozbíjanie, ubíjanie al. mliaždenie niečoho: Bol tam tĺk, ktorým zem ubíjajú. (Dobš.) Staršie dievčatá pobrali motyky, tĺky a šli s nimi do poľa. (Janč.);
ohromný kyjak v podobe tĺka (Kuk.);

2. pejor. nadávka hlúpemu, nešikovnému, neobratnému človeku: Och, ty nepodar, tĺk. (Hviezd.) Ty si taký slepý tĺk, že nič nevidíš. (Jégé) som ti povedal, že si tĺk. (Urb.);
sprostý ani tĺk (Jes-á);
hluchý ako tĺk (Tim.);

tĺčik, -a muž. r. zdrob. k 1

tlk, -u muž. r. bás. tlčenie, tlkot;
tep, pulz: Zaklepe na dvere jemným tlkom. (Roy);
t. srdca (Hviezd.);
Trieskali heslá v tlku žíl. (Ráz.)

tlkot, -u muž. r.

1. pravidelné tupé zvuky vznikajúce pri narážaní, udieraní niečoho na niečo al. do niečoho: t. srdca, t. tepny;
t. piestov, t. krosien;
t. zvona
(Tim.), t. hodín (Taj.);
t. bubnov (Hviezd.);
pružný tlkot rysákových kopýt (Vaj.);
t. motora (Kuk.);
Všade bolo počuť tlkot koturien. (Fig.)

2. kniž. hlas, spev vtákov, obyč. spev slávika: Do vrabčieho vresku zuní jasný tlkot slávika. (Vaj.);
vábny tlkot slávika (Kuk.)

tlkotať, -oce/-otá, -ocú/-tajú, -tajúci nedok. expr. robiť tlkot, tĺcť, biť, udierať: Podkovy tlkocú na drobnom, zle utlčenom skálčí. (Tim.);
tlkotajúce srdce (Bod.);
tep dažďa tlkotá (Brez.)

Naposledy hľadané výrazy

1. tĺk v pravopisných slovníkoch