Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „starý” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

starý

I. príd. m.

1. kt. je v pokročilom al. poslednom období svojho života, vývinu; vzťahujúci sa na toto obdobie, op. mladý: s. človek, strom;
s-é roky;
s. otec otec matky al. otca;
s-á matka matka matky al. otca;
s-í rodičia rodičia rodičov;
s. mládenec, s-á dievka, panna v pokročilom období mládenectva, dievoctva;
hovor. s. ujo, s. Zeman príslušník star. generácie

2. príznačný pre starobu, poznačený starobou, op. mladý: s-á tvár, s. zrak

3. majúci istý vek: rovnako s-í, 5 rokov s. dom

4. dlhým používaním, jestvovaním opotrebovaný; nie nový; nie čerstvý, op. nový; čerstvý: s-é šaty, s. papier;
s. chlieb, s-é zemiaky

5. pochádzajúci z min., jestvujúci v min., starobylý, starodávny, op. nový: s-á literatúra, s. zvyk, s-é časy;
s. známy;
s. Rím, s-í Slovania;
S. svet svetadiely známe pred objavením Ameriky, najmä Európa;
S. zákon časť Biblie; v geogr. názvoch: S-á Ľubovňa

6. bývalý, predchádzajúci, niekdajší, op. nový: s. spoločenský poriadok, s. byt;
s. rok kt. sa (práve) končí

7. zastaraný (význ. 1 ), nemoderný, (už) nepoužívaný: šaty s-ho strihu, s-é metódy

8. dávno známy, často opakovaný, otrepaný: s. vtip, s-á história

9. rovnaký ako kedysi, pôvodný, zvyčajný, op. nový: dať nábytok na s-é miesto, vrátiť sa k s-m záľubám

10. v nejakej činnosti skúsený, osvedčený: s. odborník, praktik;
expr. s. luhár, hriešnik

s. ako Matuzalem veľmi;
iron. s. hríb starý chlap;
mladí – s-í všetci; (to je) s-á vec dávno známe; (to je) s-á pesnička dávno známa vec;
na s-é kolená v starobe;
za s-ch čias, časov kedysi;
expr. patriť do s-ho železa byť nepotrebný;
s., ale jarý je ešte svieži;
mladý môže, s. musí t. j. zomrieť;
s-á láska nehrdzavie nepominie sa;

Pravidlá slovenského pravopisu

starý ‑ého príd. m. i muž. r. ; staro prísl.

Starý Hrádok ‑ého ‑dku L ‑om ‑u muž. r.; Starohrádočan ‑a mn. č. ‑ia muž. r.; Starohrádočanka ‑y ‑niek žen. r.; starohrádocký

Starý Smokovec ‑ého ‑vca muž. r.; Starosmokovčan ‑a mn. č. ‑ia muž. r.; Starosmokovčanka ‑y ‑niek žen. r.; starosmokovecký i starosmokovský

Starý Tekov ‑ého ‑a muž. r.; Starotekovčan ‑a mn. č. ‑ia muž. r.; Starotekovčanka ‑y ‑niek žen. r.; starotekovský

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

starý, 2. st. starší príd. m.

1. majúci mnoho rokov, vysoký vek (op. mladý): s. človek, s-á žena;
starší pán, staršia pani
o ľuďoch pokročilého veku;
s. kôň, s. strom, s-á hora;
s. otec
otec matky al. otca;
s-á matka matka matky al. otca;
s-í rodičia rodičia niektorého z rodičov;
s. ako svet veľmi

mladý-starý, mladí-starí, mladé-staré všetci ľudia bez rozdielu veku;
mladý môže, starý musí (porek.) t. j. zomrieť;
starý, ale jarý (úsl.) o staršom, ale sviežom človeku;
mladý na roky, s. na rozum o rozumove vyspelom dieťati, mladom človekovi;
hovor. iron. s. kocúr o záletnom mužovi;

2. vlastný človeku (zried. i živočíchovi) vysokého veku, prezrádzajúci starca, starecký: s-é oči, s. zrak, s. hlas, s. krok, s-é nohy

na s-é kolená, na s-é dni v starobe;

3. majúci relatívne väčší počet rokov: najstarší syn;
Slečny neboli ani také staré.
(Jégé) Emila sa vedľa neho necíti starou. (Laz.) Pre Ernu bol manžel starý. (Jaš.);
s-á dievka, s-á panna slobodná staršia žena;
s. mládenec slobodný starší muž;
zostať s-ou dievkou nevydať sa;
zostať s-ým mládencom neoženiť sa

je na to už s. nie je vhodné, aby to robil;

spodst. starý, -ého muž. r. a) expr. fam. manžel: môj s.;
b) niž. hovor. nadriadený, vedúci, riaditeľ: Som rád, že ťa dal starý do kuchyne. (Zúb.);

stará, -ej žen. r. expr. fam. manželka: Moja stará kričí, akoby ju párali. (Min.)

4. majúci istý počet rokov: tri roky s. chlapec, päťdesiat rokov s. strom;

5. existujúci istú dobu, nie čerstvý (op. nový): s. sneh, s-á slama, s-é zemiaky, s-á fazuľa, s. chlieb;
s-é hnevy
(Tat.);
s-é nezhody (Žáry);
s-é rodinné nezrovnalosti (Hviezd.);

6. pochádzajúci z minulosti, dávno vzniknutý, dávno trvajúci, dávny (op. nový): s. hrad, s-é mesto, s-á rodina, s. rod, s-é pokolenie;
s. zvyk, s-é priateľstvo;
s. známy
;

geogr. v miestnych al. iných zemepisných názvoch: Spišská Stará Ves, Starý Smokovec, Stará Turá;
zastar. Starý svet pomenovanie Európy z hľadiska Američanov;
bibl. Starý zákon prvá časť biblie

poznať niekoho, niečo ako s. peniaz veľmi dobre;
s-á láska nehrdzavie prísl. trvá stále, nikdy neprestáva;
hovor. expr. stojí to za starú belu nie je to nič hodné;

7. dávnoveký, staroveký, dávny: s-é časy;
s-í Slovania, s-í Gréci;
s-á pravda;
s-é obchodné cesty
(Jil.);

8. predošlý, bývalý, niekdajší (op. nový): s. spoločenský poriadok;
Niekde nás len zavezú, a to iste bude naše staré miesto.
(Tomašč.);
s. rok ktorý uplynul, minulý;

9. opotrebovaný, dlho používaný, nenový (op. nový): s-é šaty, s-é topánky, s-á trať;

10. odložený, nepotrebný: s-é papiere, s-é železo

hovor. hádzať niečo do s-ého železa pokladať to za nepotrebné;

11. zastaraný, nepoužívaný (op. nový): s-á móda, šaty s-ého strihu;

12. obvyklý, normálny: poloziť niečo na s-é miesto;
Nepriberal sa do starej roboty.
(Švant.)

Všetko prišlo do starých koľají vrátilo sa do pôvodného stavu.

13. dávno známy, otrepaný: s. história

hovor. s-á pesnička známa vec;

14. dávno niečo konajúci, skúsený: s. odborník. s. komunista;
slang. s. mazák (Sev.) vojak a) väzeň, ktorý už má vo svojom prostredí isté skúsenosti;

po starom i pri starom ako kedysi, ako predtým, ako dosiaľ: žiť, pracovať po s.;
všetko ide po s.;
všetko ostane pri s.
;

staro prísl. k 1 : vyzerať s.

Naposledy hľadané výrazy

1. starý v pravopisných slovníkoch