Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „spomenúť” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

spomenúť -ie -ú dok. urobiť zmienku, zmieniť sa, pripomenúť: v rozhovore s-l svoju ženu;
v s-tom časopise bol zaujímavý článok;

// spomenúť si oživiť si v pamäti, v mysli, rozpamätať sa: s. si na rodinu, na podrobnosti;
nemôže si s., čo má kúpiť

má, na čo si s-ie všetko;

Pravidlá slovenského pravopisu

spomenúť ‑ie ‑ú ‑ul dok.; spomenúť si

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

spomenúť, -nie, -nú, rozk. -meň, star. i spomnúť, -ne, -nú, -nul/-mol i spomnieť, -ie, -ejú, spomnel dok. (koho, čo i bezpredm., zried. i o čom) zmieniť sa (obyč. v reči) o niekom, o niečom, pripomenúť: Ako som maž spomenula, stratili ste dobrú vôľu. (Kuk.) Valika vyrozprávala Paľkovi mnoho o svojej rodine a spomenula i moderné zásady mamine. (Jégé) Staré baby spomnú Janka i jeho zakliate poklady. (Botto) Neohovárali sme, slúžky ani nespomli. (Vans.) Ako sme už spomenuli, diela Moyzesove majú pečať prísnej logickosti. (Vaj.) Počula spomenúť meno ministra Smutného. (Urb.) Nemôžem nespomenúť prípad, ktorý sa mi stal o niekoľko dní neskôr. (Pláv.) Mať jej bola o niečom spomenula. (Švant.);

nedok. spomínať

|| spomenúť si, star. i spomnúť si i spomnieť si (čo, na koho, na čo i bezpredm.), zried. i spomenúť, star. i spomnúť i spomnieť (na koho, na čo i bezpredm.) priviesť si na pamäť, v mysli si niečo vybaviť, oživiť, rozpamätať sa: nemôže si s., čo mal urobiť;
s. si na rodičov, na priateľov, na detstvo, na minulosť;
Na mňa si spomeň, krásna!
(Sládk.) Prebrala sa a spomla hrôzu na všetku. (Hviezd.) Tu náhle spomnel som si na ďaleký domov. (Kras.);
človek, na ktorého si tu už dávno nikto nespomenul (Tat.);
Sama nevie, kam motyku vyhodila: v tom ľaku, čo by si ju zabil, nespomenie si. (Taj.) Katrina spomenula na nedávny rozhovor so Zacharom. (Mor.) Spomeň, sme sa voľakedy radi mali. (Taj.);

nedok. spomínať si

spomenutie, -ia stred. zmienka: niečo zasluhuje s-ie, s-ia

spomenutý (arch. hore, vyššie spomenutý) príd. m. o ktorom sa už hovorilo, o ktorom už bola zmienka, prv uvádzaný, spomínaný: Spomenuté obavy majú príčinu. (Škult);
podlaha z dosiek, pod ktorou je spomenutá pivnica (Kuk.);
Aj tie vyššie spomenuté túž. by plnili sa im ťažko. (Taj.) Moyzesova odveta je dôkazom odôvodnenosti nášho hore spomenutého obdivu. (Vaj.)

Naposledy hľadané výrazy

1. spomenúť v pravopisných slovníkoch