Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „sila” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

sila -y síl žen. r.

1. schopnosť podávať teles. al. duš. výkon, energia: telesná, mravná s.;
udrieť z celej s-y;
pozbierať (posledné) s-y;
usilovať sa zo všetkých síl

2. zdroj pohybu al. pohybovej energie: hnacia, príťažlivá s., s. vodného toku, víchra

3. (veľká) miera účinnosti, intenzita: umelecká s., s. alkoholu

4. zamestnanec, pracovník: kvalifikovaná, učiteľská, výkonná s.

5. silný kolektívny činiteľ, moc: mierové, spoločenské, pokrokové s-y;
ľavicové, pravicové s-y;
voj. ozbrojené s-y;
publ. použitie s. v medzinárodných sporoch;
náb. i rozpráv. nadprirodzená s.

byť pri sile byť silný;
robiť dačo z pozície s-y vo vedomí skutočnej al. fiktívnej prevahy;

siláčka -y -čok žen. r.;

siláckosť -i žen. r., siláctvo -a str. r. obyč. pejor. predstieranie sily

silácky príd. m.

1. veľmi silný, svedčiaci o veľkej sile: s. výkon

2. obyč. pejor. nápadne predstierajúci silu, zveličený: s-e gesto, s. postoj;

silácky prísl.;

silák -a mn. č. -ci muž. r. človek vynikajúci silou;

siláž -e žen. r.

1. silážované krmivo: kukuričná s.

2. silážovanie;

Pravidlá slovenského pravopisu

sila ‑y síl žen. r.; silový

Siladice ‑díc žen. r. pomn. ; Siladičan ‑a mn. č. ‑ia muž. r.; Siladičanka ‑y ‑niek žen. r.; siladický

silák ‑a mn. č. ‑ci muž. r.; siláčka ‑y ‑čok žen. r.; silácky príd. m. i prísl. ; siláckosť ‑i ‑í žen. r.; siláctvo ‑a ‑tiev str. r.

siláž ‑e žen. r.; silážny, silážový

silážovať ‑uje ‑ujú nedok.

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

sila, -y, síl žen. r.

1. schopnosť fyzického pracovného výkonu al. činnosti človeka a zvierat, energia: telesná s., svalová s. i s. svalov;
nadľudská s.
veľmi veľká, ohromná;
mať s-u v rukách;
zaprieť sa, udrieť celou s-ou (z celej s-y), čerpať s-u odniekade;
naberať s-u, s-y
silnieť;
tratiť s-u slabnúť;
nešetriť s-ami, plytvať s-ami, mrhať s-ou;
merať si s niekým s-y
zápasiť, pretekať sa;
niekomu ubúda síl slabne

byť pri s-e, mať s-u, mať dosť s-y byť silný, vládať;
byť v plnej s-e byž zdravý, silný;
byť plný s-y byť mocný, výkonný;
s-y ma opúšťajú nevládzem;
ostať bez s-y zoslabnúť;
s-y mu vypovedali (službu) zoslabol;
zastar. vyjsť zo s-y (Záb.) stratiť silu;
z celej s-y (napr. kričať, biť ap.) veľmi intenzívne;
mať práce nad s-y (Tim.) veľmi mnoho;
to je nad ľudské s-y veľmi ťažké, nemožné;
kniž. z pozície s-y (niečo podnikať) vzhľadom na skutočnú al. domnelú vojenskú al. politickú prevahu;
Ponúkal ho na všetku silu (Tim.) násilne Silou vliala doň odvaru (Taj.) násilne;
spojenými s-ami (napr. niečo podnikať, robiť) spoločne;
byť na konci svojich síl nevládať;

2. súhrn duševných, vôľových vlastností, ktorými človek prekonáva prekážky, pevná vôľa, energia: duševná s., duševné s-y, mravná s.;
vynaložiť všetky svoje s-y
všemožne sa vynasnažiť;
usilovať sa snaziť sa zo všetkých síl všemožne;
pozbierať všetky svoje (posledné) s-y vynaložiť všetku námahu;
napäť, vypäť všetky s-y vystupňovať svoje schopnosti;
pracovať s vypätí všetkých síl veľmi namáhavo s krajnou námahou;
brániť sa zo všetkých síl rozhodne, urputne;
dodať niekomu si do niečoho dodať mu odvahy, povzbudiť vzpružiť ho;
naliať s-y niekomu vzpružiť obodriť ho;
Chýba mi síl k osudnému kroku (Vaj.) nemám odvahu. Tomu odolať nebolo v mojej sile (Lask.) nevládal som. Robíme, čo je v našich silách (Krno) čo môžeme, čo vládzeme.

3. príčina al. zdroj pohybu, pohybovej energie;
moc, živel: prírodné s-y;
vodná, parná s., s. vetra;
živel né s-y
;
fyz. konská s. jednotka na meranie výkonu strojov (skr. HP);
fyzikálny pojem príčiny pohybu: zotrvačná, príťažlivá mechanická, hnacia, elektromotorická s. ekon. výrobné s-y nástroje a ľudia, ktorí sa zúčastňujú na výrobe materiálnych statkov;
spoločenské s-y, pokrokové s-y;
kúpna s. koruny
hodnota, akú predstavuje to var, ktorý možno za korunu kúpiť;

4. tajomné, záhadné pôsobenie (v predstavách poverčivých ľudí): nadzemská s., nadprirodzené s-y;
slepá s.;
temné s-y, nečisté s-y
zlí duchovia;

5. vysoký stupeň účinnosť ti, intenzita: s. alkoholu;
tvorivá, umelecká s.;
Slnko hrialo celou silou.
(Kuk.);
gram. s. prízvuku;
hud. s. tónu;
s. zvyku, s. vôle, citu, lásky, nenávisti;
s. pohľadu, s. básní
;

6. kto pracuje v nejakom podniku, zamestnanec, robotník, pracovník: pracovná s., kvalifikovaná s., odborná s., námezdná s., učiteľská s., pomocná s.;

7. (mn. č. v sily) obyč. o vojsku: voj. branné s-y, ozbrojené s-y, pozemné s-y, letecké s-y;
mierové s-y
bojovníci za mier;

8. hovor. expr. (vo význame neurč. číslovky) veľké množstvo, mnoho: s vojska, ľudí;
Šiat bola sila.
(Tim.) Ja mám roboty silu. (Tim.);

silový1 príd. m. k 1, 3: špor s-é cvičenia na získanie sily;
s. účinok svalov;
fyz. s-á čiara krivka, ktorá svojím sme rom označuje smer intenzity silového poľa s-é pole priestor, na ktorom. v každom mieste pôsobí určitá sila;
tech. s. impulz

silácky príd. m.

1. príznačný, typický pre siláka svedčiaci o veľkej sile;
vynikajúci silou, veľ mi silný: s. výkon;

2. nepresvedčujúci, neprirodzený, premrštený, násilný, afektovaný, silený: s-e gesto, s. výraz, s. prednes;

silácky prísl.;

siláckosť, -ti žen. r. neprirodzené, premrštené predstieranie sily, siláctvo

siláctvo, -a, -tiev stred. obyč. pejor. neprirodzené, y nútené predstieranie sily: Svet sa smeje siláctvu strýčka. (Taj.);
pren. s. výrazu o, (Jes-á);
Ani v nej [veselohre] Vámoš nevyhol siláctvam. (Mráz)

silák, -a, mn. č. -ci muž. r. expr. veľmi silný človek: Bol silák a hrdina. (Tat.);

siláčka, -y, -čok žen. r.

siláž, -e, -í žen. r. spôsob konzervovania zeleného. krmiva nakladaním a sparovaním lístia, koreňov al. plodov v jamách, silážovanie: poľnohosp. kukuričná, zemiaková s.;

silážny i silážový príd. m. určený na silážovanie;
získaný silážovaním: s-a i s-á jama, s-a i s-á krmovina

silážovať, -uje, -ujú nedok. (čo) nakladaním a, sparovaním lístia, koreňov al. plodov konzervovať zelené krmivo vo zvláštnych jamách, pripravovať siláž: poľnohosp. s. krmivo, rastliny;

dok. zasilážovať

Naposledy hľadané výrazy

1. sila v pravopisných slovníkoch