Pravopis slova „sila” v slovenských pravopisných slovníkoch
Krátky slovník slovenského jazyka
sila -y síl žen. r. 1. schopnosť podávať teles. al. duš. výkon, energia: telesná, mravná s.; 2. zdroj pohybu al. pohybovej energie: hnacia, príťažlivá s., s. vodného toku, víchra 3. (veľká) miera účinnosti, intenzita: umelecká s., s. alkoholu 4. zamestnanec, pracovník: kvalifikovaná, učiteľská, výkonná s. 5. silný kolektívny činiteľ, moc: mierové, spoločenské, pokrokové s-y; ● byť pri sile byť silný; |
siláčka -y -čok žen. r.; |
siláckosť -i žen. r., siláctvo -a str. r. obyč. pejor. predstieranie sily |
silácky príd. m. 1. veľmi silný, svedčiaci o veľkej sile: s. výkon 2. obyč. pejor. nápadne predstierajúci silu, zveličený: s-e gesto, s. postoj; |
silácky prísl.; |
silák -a mn. č. -ci muž. r. človek vynikajúci silou; |
siláž -e žen. r. 1. silážované krmivo: kukuričná s. 2. silážovanie; |
Pravidlá slovenského pravopisu
sila ‑y síl žen. r.; silový |
Siladice ‑díc žen. r. pomn. ; Siladičan ‑a mn. č. ‑ia muž. r.; Siladičanka ‑y ‑niek žen. r.; siladický |
silák ‑a mn. č. ‑ci muž. r.; siláčka ‑y ‑čok žen. r.; silácky príd. m. i prísl. ; siláckosť ‑i ‑í žen. r.; siláctvo ‑a ‑tiev str. r. |
siláž ‑e žen. r.; silážny, silážový |
silážovať ‑uje ‑ujú nedok. |
Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1
sila, -y, síl žen. r. 1. schopnosť fyzického pracovného výkonu al. činnosti človeka a zvierat, energia: telesná s., svalová s. i s. svalov; ● byť pri s-e, mať s-u, mať dosť s-y byť silný, vládať; 2. súhrn duševných, vôľových vlastností, ktorými človek prekonáva prekážky, pevná vôľa, energia: duševná s., duševné s-y, mravná s.; 3. príčina al. zdroj pohybu, pohybovej energie; 4. tajomné, záhadné pôsobenie (v predstavách poverčivých ľudí): nadzemská s., nadprirodzené s-y; 5. vysoký stupeň účinnosť ti, intenzita: s. alkoholu; 6. kto pracuje v nejakom podniku, zamestnanec, robotník, pracovník: pracovná s., kvalifikovaná s., odborná s., námezdná s., učiteľská s., pomocná s.; 7. (mn. č. v sily) obyč. o vojsku: voj. branné s-y, ozbrojené s-y, pozemné s-y, letecké s-y; 8. hovor. expr. (vo význame neurč. číslovky) veľké množstvo, mnoho: s vojska, ľudí; silový1 príd. m. k 1, 3: špor s-é cvičenia na získanie sily; |
silácky príd. m. 1. príznačný, typický pre siláka svedčiaci o veľkej sile; 2. nepresvedčujúci, neprirodzený, premrštený, násilný, afektovaný, silený: s-e gesto, s. výraz, s. prednes; silácky prísl.; siláckosť, -ti žen. r. neprirodzené, premrštené predstieranie sily, siláctvo |
siláctvo, -a, -tiev stred. obyč. pejor. neprirodzené, y nútené predstieranie sily: Svet sa smeje siláctvu strýčka. (Taj.); |
silák, -a, mn. č. -ci muž. r. expr. veľmi silný človek: Bol silák a hrdina. (Tat.); siláčka, -y, -čok žen. r. |
siláž, -e, -í žen. r. spôsob konzervovania zeleného. krmiva nakladaním a sparovaním lístia, koreňov al. plodov v jamách, silážovanie: poľnohosp. kukuričná, zemiaková s.; silážny i silážový príd. m. určený na silážovanie; |
silážovať, -uje, -ujú nedok. (čo) nakladaním a, sparovaním lístia, koreňov al. plodov konzervovať zelené krmivo vo zvláštnych jamách, pripravovať siláž: poľnohosp. s. krmivo, rastliny; dok. zasilážovať |