Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „sťa” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

sťa spoj. podraď. poet. ako, sťaby: biely s. sneh, rovný s. jedľa

štáb -u muž. r.

1. orgán veliteľa na velenie vojskám: generálny, hlavný, partizánsky š., veliteľ š-u

2. skupina spolupracovníkov (na vedenie výr. podniku, akcie ap.): š. závodu, brigády;
volebný š., filmový š., organizačný š.;

štabarc -u muž. r. hovor. expr. hrmot, buchot, lomoz, krik: deti robili š.

stabilita -y žen. r. stabilnosť, op. labilita: hospodárska s., s. meny;
s. vozidla, lietadla rovnováha

stabilizácia -ie žen. r. stabilizovanie: s. meny, trhu, s. spoločenských pomerov;

stabilizačný príd. m.: s. proces, činiteľ

Pravidlá slovenského pravopisu

sťa spoj.

štáb ‑u muž. r.; štábny

štabarc ‑u muž. r.

stabilita ‑y žen. r.

stabilizácia ‑ie žen. r.; stabilizačný; stabilizačne prísl.

stabilizátor ‑a L ‑e mn. č. ‑y muž. r.

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

sťa spoj. podraď. porovnávacia prirovnáva vlastnosť, činnosť al. stav niečoho al. niekoho k niečomu al. niekomu podľa niektorej spoločnej črty;
ako: hora sťa zamatový rám (Kuk.);
hlava mu trčí sťa makovica (Heč.);
Krásavíc je všade sťa maku v poli. (Zgur.) Ja schúlil som sa do klbka sťa jež (Horov) Nechali ho ležať sťa bezduchého. (Fig.) Zatvárali sa [svetielka] sťa unavené oči. (Urb.);
dotyk sťa pierko (Kost.)

štabilita,štabilizácia,štabilizovať,štabilný, správ. stabilita, stabilizácia, stabilizovať, stabilný

staavový2 p. stav2

štáb, -u muž. r.

1. voj. skupina vojenských osôb tvoriaca poradný orgán najvyššieho vojenského veliteľa: hlavný š., partizánsky š.;
š. odriadu, brigády;
náčelník, veliteľ, šéf š-u;
dôstojník š-u
;

2. skupina, družina spolupracovníkov, obyč. tvoriaca vedenie niečoho (napr. nejakého výrobného podniku, nejakej akcie ap.): š. závodu, traktorovej stanice;
filmový š., vyslanecký š.;
mať (celý) š. spolupracovníkov
väčší počet;
Ledva stačí [generál] uživiť maminku s celým štábom príživníc. (Jes-á);

štábny príd. m. k 1 : š. lekár, š. dôstojník;
š. kapitán
býv. dôstojnícka hodnosť

štabarc, -u muž. r. hovor. expr. hrmot, buchot, lomoz, hluk: [Deti] robili nehorázny štabarc. (Kuk.) Hlavný čašník dohováral štyridsiatnikovi, aby nerobil štabarc. (Krno)

štabarcovať, -uje, -ujú nedok. hovor. expr. (bezpredm. i čím) robiť hrmot, lomoz, štabarc, hrmotať, lomoziť: Kernerová štabarcujúc riadom, drhne dno rajnice. (Letz)

stabilita, -y žen. r. stálosť, ustálenosť, stabilnosť: hospodárska s., cenová s.;
s. štátu;
s. spoločenských pomerov;
s. nervovej sústavy;
s. jazyka
;

tech. rovnovážny stav sústavy, pri ktorom sa sústava po malej poruche rovnováhy sama vracia do pôvodného stavu: s. lietadla;

stav. bezpečnosť stavieb a konštrukcií vôbec proti prevrhnutiu: s. komína

Naposledy hľadané výrazy

1. sťa v pravopisných slovníkoch