súcit -u m. citová účasť s niekým (v nešťastí ap.), poľutovanie: vzbudzovať s., pomôcť zo s-u
□ mať s. (s niekým) súcitiť;
súcitiť -í nedok. kniž. mať súcit, spolucítiť: s. s ukrivdeným
súcitne prísl.;
súcitnosť -i ž.
súcit ‑u m.; súcitný; súcitne prísl.; súcitnosť ‑i ž.
súcitiť ‑í ‑ia dok.nedok.