Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „súc” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

súc prechodník slovesa byť

súčasne prísl.

1. v tom istom čase, naraz, zároveň: vošli do miestnosti s.

2. okrem toho, (po)pritom: chcel sa pochváliť a s. požalovať;

súčasníčka -y -čok žen. r.;

súčasnícky príd. m.

súčasník -a mn. č. -ci muž. r.

1. človek žijúci v rovnakom čase s niekým, s niečím: Štúrov s.;
s-ci francúzskej revolúcie

2. človek žijúci v dnešnom čase: mierové úsilie s-ov;

súčasnosť -i žen. r.

1. terajšie, jestvujúce obdobie, prítomnosť: naša s., námet zo s-i;
v s-i je to náš najlepší plavec

2. paralelnosť (priebehu): s. dvoch dejov

Pravidlá slovenského pravopisu

Sučany ‑čian L ‑och muž. r. pomn. ; Sučanec ‑nca muž. r.; Sučianka ‑y ‑nok žen. r.; sučiansky

súčasník ‑a mn. č. ‑ci muž. r.; súčasníčka ‑y ‑čok žen. r.

súčasný; súčasne prísl.; súčasnosť ‑i žen. r.

súčasť ‑i ‑í žen. r.

súčet ‑čtu muž. r.; súčtový

šuch ‑u muž. r. i cit.

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

súčasník, -a, mn. č. -ci muž. r. človek žijúci s niekým, s niečím v tom istom čase, súčasne, vrstovník: Súčasníci, starší tak ako mladší, pokladali Bernoláka za svojho majstra a vodcu. (Škult) Chápať a dať sa unášať v plnej miere ich dielu mohli len ich súčasníci. (Chrob.) Len si prečítajte úsudky súčasníkov o tomto diele. (A. Mat.);

súčasníčka, -y, -čok, zried. i súčasnica, -e, -níc žen. r.

súčasno, -a, 6. p. -e stred. kniž. zried. súčasnosť, súčasná doba, prítomnosť

súčasný príd. m.

1. vyskytujúci sa, vykonávaný v tom istom čase, zároveň s niečím, časove paralelný, synchrónny: Začiatok jeho lásky je súčasný s prvým pohľadom na jej svižnú elegantnú postavu. (Vaj.);
fyz. s-é pôsobenie síl;
s. protismerný pohyb
;
hud. harmónia je súčasné znenie viacerých tónov rozličnej výšky;

2. vzťahujúci sa na prítomný čas, dnešný, terajší: s-á doba, s-é dejiny, s-á literatúra, s-á hudba, s-é umenie, s. stav;
s. spisovateľ;
s-á medzinárodná situácia, s-é pomery, s. zivot;
s. vkus;
s-á technika;
žiť súčasným životom
;

súčasne prísl.

1. naraz, v tom istom čase: Žena naprávala si vlasy v zátylí. Súčasne hľadala pohľadom okolo seba niečo, čím by sa zamestnala. (Chrob.) Katica i bárka temer súčasne prišli pred dom. (Kuk.) Gálik súčasne vystrelil na baču. (Tat.)

2. zároveň, okrem toho, pritom, popritom: Jej úsmev je hanblivý a súčasne povzbudivý. (Chrob.) Chcela sa otcovi pochváliť s vysvedčením. A súčasne sa aj požalovať. (Zúb.) Enrico (bol) kapitánom a súčasne šéfom našej stotiny. (Hruš.);

súčasnosť, -ti žen. r. prítomnosť, terajšia, súčasná doba

súčasť, -ti žen. r. zložka, časť určitej veci, určitého celku, systému, určitej sústavy: organická, nedeliteľná s. niečoho;
s. odevu;
Osloboditeľský boj maďarského ľudu je súčasťou veľkého celoeurópskeho hnutia.
(Štítn.) Naučil sa nemecky a stal sa súčasťou tamojšieho života. (Jil.)

súčet, -čtu muž. r. výsledok sčítania;
súhrn: konečný s., stĺpcový s., štatistický s.;
Pokladal deti za číslice, ktoré možno prideliť do tej alebo onej rubriky, len aby súčet vyšiel, ako v jeho knihách sporiteľničných.
(Vaj.);
mat. algebrický s. súčet kladných a záporných sčítancov;
pren. Poriadok príde na nás, kde potom súčet medzi sebou uzavrieme (Kal.) porátame sa, zúčtujeme spolu;

súčtový príd. m.: s-á tabuľka

šúch, -u muž. r. zastar. stopa (merná jednotka)! Anna odtiahla sa na šúch od nej. (Tim.) Batoh bielizne presahoval Adamovi o šúch hlavu. (Jégé)

šuch1, -u muž. r. šuchot, šuchnutie: Bez ruchu a šuchu nič sa nehne. (Kal.) Plaché vtáča pri prvom šuchu uletí. (Kuk.);
pren. Po Mal. ke ani šuchu (Švant.) ani stopy.

šuch2 cit. vyjadruje rýchly pohyb po povrchu niečoho a zvuk vznikajúci pri takomto pohybe: Šuch-šuch, tíško k otcovi sa prikradla. (Hviezd.) Pritlačila kľučku a šuch! už bola dnu. (Dobš.)

Naposledy hľadané výrazy

1. súc v pravopisných slovníkoch