Pravopis slova „ryčať” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

ryčať -í -ia nedok. ručať: dobytok r-í;

Pravidlá slovenského pravopisu

ryčať ‑í ‑ia nedok.

Slovník slovenského jazyka

ryčať, -í, -ia nedok. expr.

1. (o zvieratách) vydávať hlasné, ťahavé zvuky, bučať, búkať, ručať: hoviadka ryčia (Luk.);
jelene ryčia (Chrob.);
ťavy ryčia (Fig.);
kôň od bolesti ryčí (Urb.);

pren. expr. (o človeku) nahlas kričať, revať: Maťo ryčal neľudským hlasom. (Ondr.) Chce sa mi piť — ryčal. (Tat.)

2. (o valiacej sa vode, zried. i o strojovej píle) vydávať prenikavý zvuk, hučať, ručať: riečka ryčí (Ráz.);
Popri nej ryčal vodopád. (Kuk.);
píla ryčí (Fr. Kráľ)

Naposledy hľadané výrazy

1. ryčať v pravopisných slovníkoch