Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „rubač” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

rubač -a muž. r.

1. baník, kt. rúbe horninu

2. drevorubač;

rúbačka -y -čiek žen. r. hovor.

1. rúbanie (význ. 1 )

2. expr. bitka, ruvačka

rubačský príd. m.

Pravidlá slovenského pravopisu

rubač ‑a muž. r.; rubačský

rúbačka ‑y ‑čiek žen. r.

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

rubač, -a muž. r.

1. robotník, ktorý rúbe stromy;

2. ban. haviar, ktorý pracuje pri poruboch, rúbe horninu;

rubačský príd. m.

rubáč p. rubáš

rubacha p. rubaška

rúbačka, -y, -čiek žen. r. hovor.

1. rúbanie dreva;

2. bitka, pri ktorej sa súperi (bojovníci) rúbu, sekajú sečnými zbraňami až do krvi: krvavá r. (Hviezd.)

Naposledy hľadané výrazy

1. rubač v pravopisných slovníkoch