Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „priviesť” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

priviesť -vedie -vedú -viedol dok.

1. vedením dostať niekam, doviesť: p. dieťa do škôlky, p. svedkov na súd

2. dostať niekam pomocou tech. prostriedku: p. vodu, plyn, elektrinu

3. spôsobiť, že sa niekto, niečo ocitne v istom stave, že niekto niečo urobí, doviesť: p. vodu do varu;
p. niekoho k presvedčeniu, na dobrú myšlienku

4. zbaviť niečoho, pripraviť, priniesť: p. niekoho o peniaze, o zdravie

p. niekoho do pomykova, do rozpakov zmiasť;
p. niekoho do nešťastia spôsobiť mu nešťastie;
p. niečo do poriadku, na poriadok usporiadať

p. niekoho na svet porodiť;
p. niečo na svetlo odhaliť, odkryť;
p. niekoho do hrobu utrápiť na smrť;
p. niečo navnivoč, nazmar znehodnotiť;
čo ťa, vás sem p-lo? kontaktová formula;
p. to niekam dosiahnuť úspech, postavenie ap.;

Pravidlá slovenského pravopisu

priviesť ‑vedie ‑vedú ‑viedol dok.

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

priviesť, -vedie, -vedú dok.

1. (koho, čo) zaviesť, doviesť, dostať niekam ako sprievodca, dozorca, spoločník ap.: p. dieťa do škôlky, p. kravu do maštale, na jarmok;
Kývne na sluhov, aby i obžalovaného i svedkov priviedli.
(Kal.) O chvíľu privedú zajatca. (Ráz.) Pre vojenské ciele určené kone má každý majiteľ priviesť pred krčmu. (Fig.)

2. tech. (čo) dostať niekam pomocou technických zariadení (vedením, prúdením ap.): p. vodu, elektrinu, vzduch niekam;
pren. novú šťavu priviesť do suchej ratolesti (Vaj.) omladiť rod;

3. (koho, čo kam, do čoho, zried. i na čo, k čomu) spôsobiť, byť príčinou toho, že sa niekto (niečo) ocitne na nejakom mieste al. v nejakom stave, v nejakom postavení, že sa s niekým al. niečím niečo stalo, stane: Čo ťa sem priviedlo? Po čo si prišiel? — Nešťastná náhoda ma sem priviedla (Vaj.) nešťastnou náhodou som sem prišiel;
p. vodu do varu, p. stroj do chodu

p. niekoho na svet porodiť;
p. niečo na svetlo odhaliť, odkryť, objaviť;
p. niekoho na dobrú cestu polepšiť, napraviť ho;
p. niečo na pravú (dobrú) cestu, na správnu koľaj správne usmerniť;
p. reč na niečo usmerniť rozhovor, reč;
p. niekoho do pomykova, do rozpakov, do zmätku, do úzkych popliesť, zmiasť;
p. niekoho do (dobrej, lepšej) nálady spôsobiť mu dobrú (lepšiu) náladu;
p. niekoho do vytrženia, do úžasu nadchnúť, uchvátiť;
hovor. p. niekoho do hriechu zviesť na zlé;
p. niekoho do zúfalstva spôsobiť, že si niekto zúfa;
p. niekoho do hrobu trápením urýchliť jeho smrť;
p. niekoho do nešťastia, do záhuby spôsobiť mu nešťastie, záhubu;
p. niekoho na kraj záhuby takmer zahubiť;
p. niekoho na posmech zosmiešniť ho;
p. niekoho do biedy, na mizinu, na žobrácku palicu ochudobniť, ožobráčiť;
p. niečo navnivoč, nazmar znehodnotiť, zničiť;
p. niečo do rozkvetu spôsobiť rozkvet niečoho;
p. niečo do súladu, do harmónie s niečím zladiť, zharmonizovať;
p. niečo do zabudnutia spôsobiť, že sa na niečo zabudne;
p. pozornosť niekoho na niečo upozorniť;
p. niečo do poriadku, na poriadok dať do poriadku, urobiť poriadok s niečím, usporiadať niečo;
p. svoje dielo k úplnému zavŕšeniu (Jes-á) úplne ho skončiť;
p. deti do človečenstva (Tim.) vychovať ich, oženiť al. vydať, postarať sa o ich uplatnenie v ľudskej spoločnosti;
hovor. p. to niekam dosiahnuť v živote úspech, uznanie, vážnosť ap.: Priviedol to natoľko, že dnes sa počíta medzi prvých v dedine. (Podj.) Dôverujeme vám a vieme, že to môžete priviesť veľmi ďaleko. (Gráf)

4. (koho k čomu i na čo) byť príčinou, že niekto dospeje k niečomu, nadobudne niečo, urobí niečo: p. niekoho k poznatku;
p. niekoho k presvedčeniu
presvedčiť ho;
p. národ k vzdelanosti, k slobode;
p. niekoho do dobrú, zlú myšlienku

p. niekoho na stopu niekoho (niečoho) k objaveniu, nájdeniu;
p. niekoho k sebe, k vedomiu prebrať z mdlôb, vzkriesiť;
Život ho privedie k rozumu (Šolt.) naučí ho byť rozumným.

5. (koho k čomu, na čo) pohnúť, donútiť, prinútiť: Túžil silou-mocou priviesť ju k odpovedi. (Tim.) Vicišpán bol rád, že sa mu podarilo priviesť švagra na rozumovanie (Kal.) donútiť premýšľať. Matku privediem na to, že i ona musí zvoliť. (Urbk.)

6. (koho o čo) pripraviť, priniesť, pozbaviť niečoho: p. niekoho o peniaze, o rozum, o zdravie;
Cudzie ženy a kartárstvo priviedli ma o bohatstvo.
(J. Kráľ) Žabokrecký ho vraj okradol, priviedol o majetok. (Vaj.);

nedok. privádzať, -a, -ajú

Naposledy hľadané výrazy

1. priviesť v pravopisných slovníkoch