Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „prúd” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

prúd -u muž. r.

1. prudký tok vody, tekutiny; množstvo prudko tečúcej vody, tekutiny: rieka má silný p.;
voda tiekla p-om po uliciach;
p. strhol plavca, stavbu;
krv tiekla p-om;
p-y sĺz;

2. množstvo pohybujúce sa súvisle jedným smerom: p. manifestantov, vozidiel;
p. vzduchu, svetla;

3. sled, beh, postup: p. dejín;
niečo je v plnom p-e prebieha

4. polit., filoz., umel. smer, hnutie: nové myšlienkové p-y

5. prameň (význ. 3 ): p. vlasov

plávať, ísť s p-om prispôsobovať sa;
plávať, ísť proti p-u stavať sa proti všeob. mienke;

prudéria -ie žen. r. kniž. prepiata hanblivosť

prúdik -a muž. r. zdrob.

prúd -i nedok.

1. (o tekutine ) prúdom tiecť: voda v potoku p-i;
krv p-i v žilách

2. súvisle (jednosmerne) sa pohybovať: po uliciach p-li davy ľudí;
p-enie vzduchu, tepla;

3. plynule postupovať: rozhovor p-i;

prudko prísl.: p. sa obrátiť;
p. stúpať;
p. odpovedať;

prudkosť -i žen. r.

Pravidlá slovenského pravopisu

prúd ‑u muž. r.; prúdový

prudéria ‑ie žen. r.; prudérny

prúdievať ‑a ‑ajú nedok.

prúd ‑i ‑ia nedok.

prudký ‑dší/‑dkejší; prudko prísl.; prudkosť ‑i žen. r.

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

prúd, -u muž. r.

1. rýchlo plynúci, valiaci sa vodná tok: zradné prúdy riek (Fig.);
plávať proti p-u, po p-e;
Plávať späť hore prúdom (rieky).
(Skal.) Prúd nás ženie rovno na skalu. (Janč.) Lístok zmietaný mútnym prúdom. (Lajč.) Voda mocným, ale hladkým prúdom podávala sa kanálom na mlyn. (Ondr.) Korytom potoka len tenkým prúdom pretekala voda. (Jégé) Nepokoj hlodal v ňom ako spodný prúd (Tat.) bol v ňom skrytý, ale silný nepokoj;
pren. Padal jej (Ade) na čelo svetlý prúd vlasov (Min.) prameň, kader vlasov;
geogr. morský p. prúdenie vodných más v mori následkom trvalých vetrov: Golfský p., Labradorský p.

plávať, ísť proti p-u konať v rozpore so zvyklosťami, so zaužívanými spôsobmi, proti verejnej mienke: Raz sa musí spriečiť, postaviť sa proti prúdu. (Hor.);
ísť s p-om, nechať sa unášať p-om konať podľa zvyklostí, vžitých, zaužívaných spôsobov, podľa panujúcej verejnej mienky;

2. jedným smerom sa pohybujúce väčšie množstvo tekutiny: (Z rany) sa prúdom rinula krv. (Zúb.) Jonáške sa pustili slzy prúdom. (Laz.) Tenký prúd vína crčí do pohárika. (Zúb.) Dnes sú veľké hody, vína prúd sa valí (Jes.) nalievajú ho vo veľkom množstve;
víno sa leje prúdom;
polievať niečo p-om vody, striekať p. vody
(pri hasení, polievaní);
pustiť mierny, silný p. vody (z vodovodu);

3. súčasný a jednosmerný rýchly pohyb nejakých čiastočiek hmoty: Vzápätí vyrazil z otvoru mohutný prúd žeravej hmoty. (Hor.);
p. lávy, popola;
Dym vyfukovala tenkými prúdmi.
(Jes.) Svetlo plným prúdom zalievalo okolie. (Jes.) Prúd svetla lial sa na jej postavu. (Vaj.) Prevalil sa studený prúd vzduchu. (Švant.) Plným prúdom vnikali lúče (slnka) do izby. (Vans.) geogr. vzdušné p-y prúdenie vzduchu;
fon. výdychový p. vzduch vydychovaný z pľúc pri artikulácii;
el. tech. elektrický p., hovor. prúd pohyb elektrónov nejakým vodičom: jednosmerný, striedavý, vysokofrekvenčný, tepavý p., jednofázový, trojfázový p.;
sila p-u;
výroba p-u;
spotrebič je pod p-om
zapojený na elektrickú sieť;
spotreba p-u stúpa, klesá;
zapojiť, zapnúť, viesť, rozvádzať, dodávať p.;
dodávka p-u;
zásobovať niekoho, niečo
(napr. závod) p-om;
Načo zbytočne páliť prúd
(Tomašč.) svietiť elektrinou.

4. zástup ľudí al. rad vozidiel pohybujúcich sa, idúcich jedným smerom: p. návštevníkov (Hruš.);
Prúd ľudí sa zastavil. (Jaš.) Prúd ľudí hrnul sa troma smermi. (Kuk.) Dlhočizné prúdy ľudí smerujúcich na Červené námestie. (Pláv.) Poháňali koníky po ľavej strane, proti prúdu. (Ondr.);
p. dopravy;
voj. pochodový p. útvar, v ktorom sú jednotky na pochode;
hist. kolonizačné p-y obyvateľstvo kolonizujúce nejakú krajinu;

5. niečo súvisle plynúce, nepretržitý pohyb, beh niečoho: Čakárňou tiekol prúd mnohohlasného rozhovoru. (Sev.) Reč tiekla pokojným, velebným prúdom. (Škult.) Vypočul prúd rozhorčených výčitiek. (Tat.) Prúd smiechu vzlieta slnku do tvári. (Fr. Kráľ);
Ústa sa jej penili prúdom slov. (Zgur.) Ľahký šum prerušil prúd jeho myšlienok. (Vans.) Srdcom sa jej ženie prúd vrelej nežnosti k otcovi. (Kuk.) Vylial zo seba zlosť jedným prúdom. (Kal.) Spev akoby sa prúdom valil. (Hviezd.);
niečo je v (plnom) p-e v behu, v najlepšom (napr. práca, stavba, hra, zábava);

6. sled udalostí, času, beh života: kalný prúd vojnových dní (Zúb.);
udalosti, ktoré prinášal prúd života (Zgur.);
Hodili sa do prúdu života. (Škult.);
nekonečný prúd šedivých hodín (Jaš.);
Život rodiny tečie svojím tichým prúdom. (vaj.) tento čas ma strhol do prúdu. (Heč.);
preteká dravý prúd času (Fab.);
hlavný dejový p. (napr. románu);

7. politický, filozofický al. umelecký smer, hnutie: novodobé sociálne a politické prúdy (Mráz);
protislovenský p. (Vaj.);
V rozvoji opery možno rozoznávať dvojaký prúd. (Vlč.) Vlastenecký prúd strháva rodiny. (Kuk.);
nové myšlienkové ú-y;
nové p-y v umení, v maliarstve;
kultúrne p-y;
pokrokové, úpadkové umelecké, literárne p-y
;

prúdový príd.: odb. p-á výroba plynulá, v ktorej jednotlivé výrobné úkony nadväzujú na seba;

prúdik, -a muž. r. zdrob. expr. : p. vody (vo fontáne) (Bod.);
p. vlasov (Hor.);
Po hrudníku stekali tenké prúdiky krvi. (Ondr.) Vínko padá tenkým prúdikom do pohárov. (Kuk.) Za ním sa pustí prúdik detí. (Tat.)

prúdiť sa, -i, -ia nedok. zastar. tiecť, prúdiť: Krv čujem prúdiť sa v srdci. (Vaj.) Krv sa v jeho žilách prúdi. (Jes.);
volanie prúdiace sa zo sto hrdiel (Vans.);
Po cestách prúdia sa húfy ľudí. (Kuk.) Do mesta prúdiť sa začalo mnoho kusov dobytka. (Kal.)

prúdenie, -ia stred.

1. pohyb väčšieho množstva tekutiny al. čiastočiek hmoty: p. vody (napr. v rieke al. v potrubí);
p. krvi v tele;
p. štiav
(v rastline);
p. vzduchu, p. povetria (Ondr.);
p. vetrov;
el. tech. p. elektrónov pohyb elektrónov vytvárajúci elektrický prúd;

2. pohyb, ruch: p. obyvateľstva premiesťovanie, presídľovanie;
Našli sme sa odrazu v prúdení, vo víre (veľkomesta) (Kuk.) v dopravnom ruchu;
p. nového života (Vans.);
kultúrne p. (Len.);
súčasné filozofické p. (I. Hruš.)

prudéria, -ie žen. r. prehnaný, často predstieraný stud, hanblivosť: Neukázala ani tieňa prudérie a nemiestnej hanblivosti. (Vaj.);
morálna prudéria vo výchove mládeže (Mih.);
falošná p. (Piš.)

prúd, -i, -ia nedok.

1. (o tekutine, vzduchu, jemných čiastočkách hmoty) prúdom tiecť;
vytvárať prúd, vytekať, kolovať: voda prúdi (napr. v rieke, v potrubí);
Čistý potok prúdi pod ihličím. (Lajč.);
krv prúdi v žilách;
Zazrú prúd krv z rany
(Jégé) vytekať. Vo vás prúdi horúca krv (Vaj.) ste prchký, vášnivý. V žilách (robotníkov) začala rýchlejšie prúd krv (Zúb.) stali sa čulejšími, začali sa rezkejšie pohybovať. Otvoreným oblokom prúdil teplý vzduch. (Vans.) Do izby prúdi sladkastá vôňa kvetov. (Zúb.) Slnečné lúče prúdia škárami stromov. (Al.);
pren. V žilách a mysli prúdi tvorivá sila (Al.) cíti v sebe silu. Sladká rozkoš mu prúdi žilami (Kuk.) pociťuje rozkoš. Prúdi v ňom poznanie (Kost.) intenzívne si niečo uvedomuje. Žiaľ prúdi otcovým srdcom. (Hor.) Hlavou mi prúdia slastné vzruchy. (Žáry)

2. byť v pohybe, pohybovať sa jedným smerom, vychádzať z niečoho al. vchádzať niekam: Autá v stovkách prúdia. (Len.) Ľudia prúdili ulicami na námestie. (Tat.) Ľudia prúdili dovnútra (sály) (Mor.) vchádzali vo veľkom množstve;
pren. Z úst prúd začne mužný hlas (Žáry) vychádzať, plynúť. Zlaté kučery prúdia jej spod neho (klobúka). (Ráz.) Na námestí prúdi mocný život (Kuk.) je veľký ruch. Život, prúdiaci bohatým tokom. (Podj.);

opak. prúdievať, -a, -ajú

prudký, 2. st. -dší/-kejší príd. m.

1. veľmi rýchly a silný, náhly, strmý: p. beh, skok, pohyb;
p. let;
p. tanec;
Vyšiel prudkým krokom.
(Tim.) Vytrhla ruku prudkým trhnutím. (Kuk.);
p. tok rieky, p. prúd, p. vír, p-á rieka;
p. rast, vývoj, rozvoj niečoho;
p-é tempo
(napr. výstavby);
p. pokles teploty;
p-á zmena niečoho;
p. spád udalostí
(Zúb.);
lek. p. zápal náhly a silný;
p-á horúčka;

2. silný, mocný;
búrlivý, ničivý: p. dážď. lejak;
p. vietor, náraz, závan vetra;
p. mráz;
p-é slnko
páliace;
p-é svetlo jasné;
p. oheň rýchlo sa šíriaci;
p-é zvonenie (Urb.);
p. príval citu (Zúb.);
p. výbuch hnevu, vášne;
p-é boje;
klásť p. odpor;
p-á bolesť;
Prepukne v prudký plač.
(Kuk.);
Zacítila prudkú túžbu pozrieť na okno. (Tim.);
p. záchvat kašľa;
p-é vypuknutie choroby;
p. jed
rýchlo a zhubne pôsobiaci;
šport. p. úder, p-á rana, p-á strela;

3. (o človeku a jeho prejavoch) výbušný, popudivý, vášnivý: p. človek, p-á povaha;
Má prudkú náturu.
(Zgur.) Prudká krv mu vzkypí (Ráz.) jeho výbušná povaha sa prejaví silným podráždením;
p-á reč reč podráždeného, nahnevaného človeka;
Strhli sa prudké hádky. (Škult.);
p. rozhovor (Kal.);
p-á nenávisť (Tat.);
p-é nadšenie (Heč.);

4. kolmý strmý: p. svah;
p-é stúpanie, klesanie;
p-á zákruta
(Fr. Kráľ) v ostrom uhle;

prudko prísl.

1. rýchlo, náhle, strmo: Landík sa prudko obrátil. (Jes.) Mrštil prudko rukou. (Jégé) Prudko kráčal k domovu. (Jil.) Prudko otvoril dvere. (Krno);
výroba p. stúpa;

2. silne, mocne, búrlivo: p. prší, p. fúka vietor;
p. osvetlený (výklad)
(Jaš.);
p. dýchať;
Srdce prudko bije.
(Kuk.);
p. odstrčiť, udrieť niekoho;
p. zaútočiť
;

3. s hnevom, podráždene: p. odpovie (Kal.);
Prudko odsekol žene. (Ondr.) Odvrkla mu prudko. (Hviezd.);

prudkosť, -ti žen. r.

1. rýchlosť, sila: p. vetra, požiaru;

2. prudké, výbušné, nerozvážne konanie: I teba hamoval v prudkosti. (Kal.) Hanbí sa, čo vyvádzal v prudkosti a prenáhlenosti. (Kuk.)

Naposledy hľadané výrazy

1. prúd v pravopisných slovníkoch