Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „povedačka” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

povedačka -y -čiek žen. r.

1. riekanka: detská p.

2. expr. výmysel, táranina: prázdne babské p-y

Pravidlá slovenského pravopisu

povedačka ‑y ‑čiek žen. r.

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

povedačka, -y, -čiek žen. r.

1. krátka rozprávka, bájka;
detská riekanka;
porekadlo: detská p.;
(Otec) rozprával povedačky, kým ostatní pracovali.
(Podj.) Júlia mávala babušku rada pre jej rozprávky, bájky povedačky o strašidlách a rusalkách. (Vaj.) Z toho povstala povedačka: ba, be, bi, bo, bú, na peci orú. (Vans.) Vzápätí prebehla tá istá povedačka aj mne mysľou: Rapocú ako straky na kole. (Fig.)

2. expr. (obyč. v mn. č.) nezaručená zpráva, nepodložené rozprávanie o niečom;
klebeta, táranina: prázdne p-y, babské p-y;
Hlúpe povedačky! Frázy!
(Kuk.) Ak ty máš za pravdu všetky povedačky, čo o mojom otcovi roztrusujú, tak rozumiem, že sa ho bojíš. (Jégé) Čo ma je po ich povedačkách! (Fr. Kráľ);
nedať nič na p-y neveriť nepodloženým, neovereným zprávam, klebetám

Naposledy hľadané výrazy

1. povedačka v pravopisných slovníkoch