Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „poprieť” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

poprieť -ie -ú dok.

1. vyhlásiť niečo za nejestvujúce, neuznať: p. samobytnosť národa

2. vyhlásiť niečo za nepravdivé: p. správu, tvrdenie

3. nepriznať sa, zaprieť: p. svoju vinu;

Pravidlá slovenského pravopisu

poprieť ‑ie ‑ú ‑el dok.

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

poprieť1, -prie, -prú, rozk. popri;
poprenie/-tie dok.

1. (čo) vyhlásiť niečo za neexistujúce, neplatné, neuznať niečo: p. existenciu niečoho;
p. právo, oprávnenie na niečo
;

2. (čo) vyhlásiť za nepravdivé: p. tvrdenie, výrok, zprávu;

3. (čo, koho i so spoj. že) zatajiť, nepriznať sa k niečomu, nepriznať niečo, zaprieť: p. svoju vinu, p. svoju účasť na niečom;
Poliak nemôže poprieť, že niečo pravdy bude na rečiach učiteľa.
(Laz.) Znaky intrigánstva sa nedajú u nej poprieť. (Štod.);

nedok. popierať, -a, -ajú

poprieť2, -prie, -prú, popretý dok. nár. (najmä ô látkach, o priadzi) dlhým státím vo vlhku sa znehodnotiť, preležať sa, spráchnivieť: Papier odvlhne a poprie. (Kuk.) (Ovčiu vlnu) obriadia, aby nepoprela v pajte tejto zimy. (Kuk.);
popretá priadza (Hviezd.)

Naposledy hľadané výrazy

1. poprieť v pravopisných slovníkoch