Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „pominúť” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

pominúť,pominúť sa -ie -ú dok. minúť sa, uplynúť, prejsť; zaniknúť, stratiť sa: búrka (sa) p-la, príčina nebezpečenstva (sa) p-la, strach (sa) p-l, hnev ho p-l, jeho hnev sa skoro p-l;
hovor. husle sa načisto kdesi p-li zapotrošili sa

// pominúť sa

1. stratiť zdravý rozum, zošalieť: p. sa na rozume

2. umrieť: pred dvoma rokmi sa p-l, išiel sa p. od žiaľu;

pominuteľnosť -i žen. r.: p. vecí, p. slávy

pominuteľný príd. m. nestály, dočasný, prechodný, časný, op. večný: p. život, p-á moc, krása;

Pravidlá slovenského pravopisu

pominúť,pominúť sa ‑ie ‑ú ‑ul dok.

pominuteľný; pominuteľnosť ‑i žen. r.

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

pominúť, -nie, -nú dok.

1. prejsť, minúť sa, uplynúť;
pominúť sa: zima pominula (Laz.);
V trapiech pominula noc. (Kuk.) Deň pominie a večer je tu. (Kuk.)

2. prestať jestvovať, zaniknúť;
pominúť sa: Mladosť, krása pominie. (Tim.) Na svete všetko pominie. (J. Kráľ);
pokušenie pominulo (Hor.);
prekvapenie pominulo (Fig.);
nebezpečenstvo pominulo;

3. (bezpredm. i koho) prejsť (o duševných stavoch): Kým prišiel domov, hnev ho pominul. (Jégé)

4. zastar. (čo, koho) vynechať, zabudnúť na niečo, na niekoho, opomenúť: My máme svoj názor, ktorý nijak pominúť nesmieme. (Dobš.) som myslel, že ma vojna mimo krajiny pominie. (Jes.);
práv. zastar. p. predpisy, p. prísahu opomenúť, zanedbať

|| pominúť sa

1. prejsť, minúť sa, uplynúť: Búrka sa pominie. (J. Kráľ) Jeseň sa šťastlivo pominula. (Al.)

2. prestať jestvovať;
zaniknúť: Pominula sa moja ľahostajnosť oproti nemu. (Mráz) Všetok môj strach sa pominul. (Al.)

3. umrieť: Čo bude s nimi, keď sa vy pominiete? (Jégé) Hladom sa tu všetci pominieme. (Ráz.-Mart.) (Otec) sa išiel pominúť od žiaľu za vami. (Fel.) Ide sa pominúť starosťou. (Kuk.) Už sa Jano pominul a nikdy ho neuvidíte. (Jégé) Verte mi, pominie sa za mnou, ak mi jej nedáte. (Kuk.)

4. (rozumom, na rozume, z rozumu i bezpredm.) stratiť zdravý rozum, zošalieť: Zdravým rozumom ste sa azda pominuli. (Jil.) Pominul sa na rozume. (Zgur.) Zavíjala (Hreščová), akoby sa z rozumu pominula. (Tat.) Vojaci sa skoro pominú od radosti. (Heč.) Za spevom sa idú pominúť. (Jes-á);

nedok. pomíňať sa

pominuteľno, -a stred. bás. pominuteľnosť: pominuteľna mračné hlbiny (Hviezd.)

pominuteľný príd. m. netrvajúci dlho, prechodný, nestály: p. úspech (Škult.);
p. život (Štítn.);
p-á sláva;

pominuteľnosť, -ti žen. r. nestálosť: svetská p. (Kuk.);
pominuteľnosť v ľudskom živote (Mráz)

Naposledy hľadané výrazy

1. pominúť v pravopisných slovníkoch