Pravopis slova „pani” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

pani G D L -ej A -iu I paňou mn. č. -ie -í -iam -ie -iach -iami žen. r.

1. v min. žena vznešeného pôvodu al. vyššieho spoloč. postavenia: hradná p., čachtická p.;

2. v min. zamestnávateľka: slúžka a jej p.

3. vlastníčka, majiteľka: auto zmenilo p-iu;
domáca p. a) majiteľka domu, bytu al. žena, kt. vedie domácnosť b) hostiteľka

4. označenie vydatej al. (staršej) dospelej ženy: vošla jedna p.;
nech sa páči, mladá p.;
pomôž tej p-ej!

5. hovor. manželka: jeho p. nie je doma

6. neskl. mn. č. N i -ie označenie al. oslovenie ženy s uvedením mena, titulu ap.: p. Komorová, navštíviť p. doktorku;
p-i učiteľky, p-ie učiteľky

7. súčasť (starších) titulov a oslovení: veľkomožná p., milostivá p.

byť svojou p-ou byť nezávislou;
expr. jedna p. povedala je to asi vymyslené;

panic -a muž. r. muž bez pohlavnej skúsenosti: je ešte p.;

panička -y -čiek žen. r. zdrob. k 4 obyč. pejor. : mestské p-y

panickosť -i žen. r., panictvo -a str. r. panický stav

panický1 [-ň-] príd. m.: p-á hanblivosť;

panicky1 prísl.: p. sa začervenať;

panický2 [-n-] príd. m.: p. strach;

panicky2 prísl.: p. sa správať

panika [-n-] -y -ník žen. r. zmätok spôsobený obyč. masovým zdesením: vyvolať, šíriť p-u, ľudí sa zmocnila p.;

Pravidlá slovenského pravopisu

pani G, D a L ‑ej A ‑iu I paňou mn. č. ‑ie ‑í D ‑iam A ‑ie L ‑iach I ‑iami, pred menom, titulom ap. neskl. i mn. č. ‑ie žen. r.; panička ‑y ‑čiek žen. r.

panic ‑a muž. r.; panický [‑ň‑]; panickosť ‑i žen. r.; panictvo ‑a str. r.

Panické Dravce ‑ých ‑viec žen. r. pomn. ; Panickodravčan ‑a mn. č. ‑ia muž. r.; Panickodravčianka ‑y ‑nok žen. r.; panickodravčiansky

panika [‑n‑] ‑y ‑ník žen. r.; panický [‑n‑]; panicky prísl.

panikár [‑n‑] ‑a muž. r.; panikárka ‑y ‑rok žen. r.; panikársky príd. m. i prísl. ; panikárstvo ‑a str. r.

Slovník slovenského jazyka

pani, panej, 4. p. paniu, 7. p. s paňou, mn. č. panie, paní, paniam, o paniach, s paniami žen. r.

1. za feudalizmu žena, ktorá je majiteľkou pôdy, zámku, kaštieľa, ktorá nad niečím vládne: hradná p.;

2. hovor. majiteľka (domu, bytu ap.);
hostiteľka: domáca p.;
p. domu
;
zastar. pani domová (Vaj.)

hovor. je svojou paňou nikto jej nerozkazuje, má svoju domácnosť;

3. (v predsocialistickej spoločnosti) zamestnávateľka: Mara počula o nej, že ju (slúžku) pani mieni odoslať. (Tim.)

4. pomenovanie vydatej ženy z mestských vrstiev (op.) a) sedliačka, b) slečna: stará namaľovaná pani (Jes.);
rozvedená p. (Jes.)

hovor. žart. jedna pani povedala o nespoľahlivých šuškaných zprávach;

5. zastar. pomenovanie manželky v mestských vrstvách: Jeho pani bola chudobná barónka. (Jégé) So mnou bude spokojný a ešte spokojnejší s mojou paňou. (Kuk.)

6. neskl. súčasť oslovenia al. titulu dospelej ženy al. manželky niekoho s titulom v predsoc. spoločnosti (u nás sa ešte používa, ale ustupuje osloveniu „súdružka“): pani majstrová, pani hostinská;
hovor. zastar. pani richtárka richtárova žena;
pani farárka žena evanjelického farára;
pani doktorka;
pani direktorka;
pani direktorová
(Jes.) manželka direktora;
pani podsudcová (Jes.);
zastar. pani kmotra;
pani matka;
pani urodzená
oslovenie šľachtičnej vo feudálnej spoločnosti;
milostivá pani oslovenie vydatej ženy v buržoáznej spoločnosti: pani Votická;
Ach, pani suseda, plačete?
(Kuk.) Privítajú sa s pani Hermínou. (Švant.);
pren. expr. pani náhoda

panic, -a muž. r. slobodný, bez pohlavného styku žijúci muž: Zarazila jeho jemná krása, akou sa môžu chváliť len panici. (Fig.);

panický príd. m.: p. stav;

panicky prísl.;

panickosť, -ti žen. r. i panictvo, -a stred. panický stav

panička, -y, -čiek žen. r.

1. hovor. dnes často pejor. vydatá žena, pani z meštiackej spoločnosti: paničky v kožuchoch (Zúb.);
Paničky blahosklonne prijímajú tieto pozdravy. (Ondr.)

2. zastar. mladá žena: dvanásť vodných paničiek (Dobš.);
Povedajú starí ľudia o zakliatej paničke. (J. Kráľ)

panický p. panika

pánik, -a, mn. č. -ovia/-ci muž. r. pejor. vyparádený mladý muž, fičúr, pánko, panák: vyfintený p. (Vaj.);
Vidí pred sebou pánika, ulízaného, navoňaného. (Chrob.) Uhol tvrdšej robote a stal sa pánikom. (Ondr.);
mladý, namyslený pánik (Jes.)

panika [vysl. -ny-], -y, -ník žen. r. zmätok, bezhlavé zdesenie vo väčšej skupine ľudí: nastala p.;
vyvolať, šíriť, robiť p-u;
Ľudí sa zmocňovala hrôza, poplach a panika.
(Fr. Kráľ);

panický príd. m.: p. strach, p. útek bezhlavý, chaotický

Naposledy hľadané výrazy

1. pani v pravopisných slovníkoch