Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „pýcha” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

pýcha -y žen. r.

1. preceňovanie seba, nadmerné sebavedomie, povýšenosť, márnomyseľnosť, namyslenosť, nadutosť: jeho tvár prezrádza p-u;
nadúvať sa od p-y

2. hrdosť, sebavedomie: rodičovská p., hovoriť s p-ou o svojej vlasti

3. osoba, vec, na kt. možno byť hrdý, pyšný: syn bol p-ou rodiny;
záhrada je jeho p.

p. predchádza pád;
p. → peklom dýcha

Pravidlá slovenského pravopisu

pýcha ‑y žen. r.

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

pýcha, -y žen. r.

1. vlastnosť človeka, ktorý sa preceňuje, vynáša nad iných, pohŕda inými, povýšenosť, márnomyseľnosť, namyslenosť, nadutosť: Peter sa naduje kaprálskou pýchou. (Heč.) Tvár prezrádzala namyslenosť a pýchu. (Jégé) Veľká pýcha sa jej chytila (Tim.) spyšnela. Je na čase zlomiť tvoju pýchu. (Laz.) Pýchou sa nadúva ako holub. (Tat.);
urazená p. (Kuk.);
mužská pýcha a márnomyseľnosť (Zúb.);
prázdna p. (Vaj.);
rastie od pýchy (Stod.);
Urazili jej pýchu. (Min.);
hladná p. (Kuk.) o predstieranom bohatstve. Pýcha predchádza pád. (prísl.) Pýcha peklom dýcha (prísl.) odsúdenie pýchy.

2. sebavedomie, hrdosť: Všade s pýchou ukazovali listy svojej dcéry. (Ondr.);
rodičovská p. (Al.);
sedliacka p. (Kuk.);

3. niečo (niekto), na čo (na koho) možno byť hrdý, pyšný: Vytiahne svoju pýchu. Ohromnú hus. (Vám.) Pán Adam Bešeňovský, pýcha našej slávnej famílie. (Kal.) Bol by sa stal hrdinom, pýchou vlasti. (Urb.)

Naposledy hľadané výrazy

1. pýcha v pravopisných slovníkoch