Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „púť” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

púť -e žen. r.

1. kniž. putovanie, cestovanie, cesta: p. loďou, p. svetom;
vydať sa na p.;

2. náb. putovanie na pútnické miesto

skončiť svoju p. zomrieť;

pútač -a muž. r. reklamný, agitačný prostriedok, kt. má upútať pozornosť: panelový p.

pútať -a nedok.

1. kniž. lákať, zaujímať (význ. 1 ), priťahovať, upútavať: jej pohľad ma p-a;
výstava p-a pozornosť

2. kniž. viazať (vzťahom): spomienky ju p-jú k domovu

3. odb. viazať (význ. 8 ): pôda p-a vodu

pútavo prísl.: p. rozprávať;

pútavosť -i žen. r.

pútavý príd. m. vzbudzujúci záujem, príťažlivý, zaujímavý: p-á kniha, prednáška;

Pravidlá slovenského pravopisu

púť ‑e ‑í žen. r. (putovanie); púťový

pútač ‑a muž. r.

pútať ‑a ‑ajú nedok.

pútavý; pútavo prísl.; pútavosť ‑i žen. r.

pútec ‑tca muž. r.

putera ‑y ‑tier žen. r.

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

púť, -te, -ti žen. r.

1. cesta, putovanie: po dvojhodinovej púti lesom (Kuk.);
Začala Mišova tŕnistá púť svetom. (Rys.) Pokračoval v svojej púti na východ. (Ondr.) Znovu sa dal na púť. (Hor.) Slnce zas prebehlo dennú púť. (Kal.) Jesenius sa vypracoval na ďalekú púť do Wittenbergu. (Záb.);
pren. Začal svoju životnú púť (Al.) svoj život;
spoločná životná p. (Gab.) spločný život, manželstvo;
básnická p. (Vlč.) život básnika;
pozemská púť (Jes.) život;
vydať sa na ďalekú p., skončiť p. života zomrieť;
Dokončím svoju púť neznámy, nemilovaný. (vaj.);
posledná p. pohreb;

2. putovanie (obyč. pešo) na nejaké pútnické miesto: štiavnická kalvárska púť (Hor.) na kalváriu;
Porcelánovú sošku Panny Márie doniesla zo starohorskej púte. (Švant.);
p. do Jeruzalema (Taj.);
(Žobráci) chodili na púte a tam žobrali. (Taj.);

púťový príd. m. k 2 : p. dar z púte;
p-á pamiatka (Hor.);
p-é piesne spievané na púťach;

pútny príd. m.: p. deň (Zúb.) deň púte;
p-e miesta pútnické

pútač, -a, mn. č. -e muž. r. nápis al. predmet majúci upútať pozornosť kupujúcich al. chodcov na ulici na nejaký tovar al. výrobok

pútať, -a, -ajú nedok.

1. (čo, koho i bezpredm.) priťahovať, upútavať, zaujímať: Príroda púta našu myseľ. (lask.);
p. niečiu pozornosť;
Tu ťa všetko púta, všetko zaujíma jednako.
(Kuk.) Čím ďalej tým väčšmi ma pútalo opisovanie života. (Jégé) Púta nás podarené líčenie malomestského života. (Vlč.) (Odpovede) pútali a vrezávali sa do pamäti. (Urb.)

2. (koho ku komu, k čomu) viazať, spájať s niekým al. niečím: Motal sa tu tucet spolužiakov, ku ktorým ho pútali spomienky. (urb.) Čo ju púta k nemu — láska a či zlato. (Kuk.) Spretŕha všetky zväzky, ktoré ju sem pútajú. (Švant.) K magistrátu ho pútajú zväzky priateľstva. (Kuk.)

3. odb. (čo) viazať: pôda púta vodu;

opak. pútavať, -a, -ajú;

dok. k 1 upútať, k 2 pripútať

|| pútať sa (k čomu) spájať sa s niečím, viazať sa k niečomu: k hradu sa púta povesť

pútavý príd. m. zaujímavý, príťažlivý: p-á cesta (bedn.);
(Vranovský) je neobyčajne pútavý a zaujímavý. (vaj.);
p-á osobnosť (Hruš.);
p. román, p. dej (Vlč.);
pekné, pútavé oči (Tim.);
p. rozhovor (Vans.);
Mať nebola pekná, ale mala čosi pánovitého a pútavého. (Vans.);

pútavo prísl. zaujímavo, príťažlivo: p. rozprávať (Kuk.);
Vedel žiakom pútavo a zaujímavo vykladať. (Al.);

pútavosť, -ti žen. r.

pútec, -tca muž. r. cestička rozdeľujúca vlasy na hlave: Vlasy rozdelené pútcom na dve polovice. (Jes.) Vlasy mala rozčesané na pútec a zapletené do vrkočov. (Tomašč.)

putera, -y, -tier žen. r. nádoba na mlieko a syr používaná na salaši: Vyťahuje z putery hrudy syra. (Chrob.) Z putery zobrali chlapi vrch mlieka. (Rys.) Mlieko sa v putere skľagalo. (Kuk.);

puterka, -y, -riek i putierka, -y, -rok žen. r. zdrob. expr. : puterka na bryndzu (Taj.);
drevená puterka (Ondr.);
Valach práve umýval putierky. (Lask.)

Naposledy hľadané výrazy

1. púť v pravopisných slovníkoch