Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „osamotený” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

osamotený príd. m.

1. vyskytujúci sa sám, osamelý: o. dom, strom

2. kt. je bez pomoci iných, opustený, osamelý: v starobe ostal celkom o.

3. ojedinelý, osihotený, zriedkavý, izolovaný: o. prípad;

Pravidlá slovenského pravopisu

osamotený; osamotene prísl.; osamotenosť ‑i žen. r.

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

osamotený (kniž. zastar. osamotelý) príd. m.

1. vyskytujúci sa osamote, oddelene od iných, izolovaný, osamelý: osamotený lesík za potokom (Fig.);

2. opustený, ponechaný sám na seba, sám: cíti sa opustená, osamotená (Ondr.);
uprostred spoločnosti taká osamotelá (Vans.);

osamotene (kniž. zastar. osamotele) prís.;

osamotenosť (kniž. zastar. osamotelosť), -ti žen. r.

Naposledy hľadané výrazy

1. osamotený v pravopisných slovníkoch