Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „osamote” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

osamote prísl.

1. sám, osamotene: dom stál o.;
ostať s niekým o., premýšľať o.

2. bez pomoci iných, osamotene, osamelo: život prežil o.

osamotene prísl.;

osamotenosť -i žen. r.: pocit o-i

osamote príd. m.

1. vyskytujúci sa sám, osamelý: o. dom, strom

2. kt. je bez pomoci iných, opustený, osamelý: v starobe ostal celkom o.

3. ojedinelý, osihotený, zriedkavý, izolovaný: o. prípad;

Pravidlá slovenského pravopisu

osamote prísl.

osamotený; osamotene prísl.; osamotenosť ‑i žen. r.

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

osamote prísl. oddelene, osobitne, sám, izolovane od iných;
opustene, v ústraní: Byť s ním niekde osamota, naskutku ho rozdrapí. (Heč.);
ostať osamote (Stod.);
Mestský dom stojí osamote. (Kuk.) Čo na tom, že starosť strávim osamote. (Kuk.) Bol starým mládencom, stál v živote osamote. (Ondr.)

osamotenie, -ia stred. kniž. zried. osamelosť, osamotenosť, odlúčenosť: ľudské o. (Jes-á);
týždne jej osamotenia (Jil.)

osamote (kniž. zastar. osamotelý) príd. m.

1. vyskytujúci sa osamote, oddelene od iných, izolovaný, osamelý: osamotený lesík za potokom (Fig.);

2. opustený, ponechaný sám na seba, sám: cíti sa opustená, osamotená (Ondr.);
uprostred spoločnosti taká osamotelá (Vans.);

osamotene (kniž. zastar. osamotele) prís.;

osamotenosť (kniž. zastar. osamotelosť), -ti žen. r.

Naposledy hľadané výrazy

1. osamote v pravopisných slovníkoch