Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „osa” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

osa -y ôs žen. r. blanokrídly hmyz štíhleho tela podobný včele, zool. Vespa : poštípanie osy

zvŕtať sa ako o. šikovne;
(štíhla) ako o.;
je do roboty ako o. pracovitý;

ošacovať dok. hovor. ohodnotiť, oceniť: o. tovar, o. niekoho pohľadom

osada -y osád žen. r.

1. administratívne nesamostatná sídelná jednotka: horská, rybárska o.;
roztrúsené o-y

2. komplex obývacích priestorov vybudovaných na osobitný cieľ: stanová o.

3. osídlené miesto v cudzom etnickom prostredí, kolónia: slovenské o-y v Amerike

4. hist. osídlené miesto v predhistorickom a hist. období: slovanské o-y;

osadenstvo -a hromad. str. r. súhrn pracovníkov istej inštitúcie: o. závodu, nemocnice;

osadiť dok.

1. osídliť (význ. 2 ): o. mesto prisťahovalcami;
včel. o-enie roja umiestnenie chyteného roja do úľa

2. upevniť na patričné miesto, do správnej polohy ap.: o. porisko, o. oblok, dvere;

// osadiť sa usídliť sa: o-li sa v meste natrvalo;

osádka -y -dok žen. r. personál obsluhujúci výr., dopr. ap. zariadenie: o. bane;
o. lietadla, tanku posádka

Pravidlá slovenského pravopisu

osa ‑y L ‑e mn. č. ‑y ôs žen. r. (hmyz); osí; osička ‑y ‑čiek žen. r.

ošacovať ‑uje ‑ujú dok.

osada ‑y osád žen. r.; osadný

osadenstvo ‑a ‑tiev str. r.

osadiť ‑í ‑ia dok.; osadiť sa

osádka ‑y ‑dok žen. r.

Osádka ‑y žen. r.; Osádčan ‑a mn. č. ‑ia muž. r.; Osádčanka ‑y ‑niek žen. r.; osádčanský

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

osa, -y, ôs žen. r. blanokrídly hmyz majúci žihadlo, podobný včele a žijúci obyč. v spoločenstve: uštipla ho osa;
osy ho dopichali
;
zool. o. obyčajná (Vespa vulgaris);
lipnúť za niekým ako osy za medom;
mať sa okolo niekoho ako osy okolo medu;
zvrtnúť sa ako o.
šikovne;
rozdráždený ako o.;
dorážať (do niekoho) ako o. (osy)
nedať pokoj, dobiedzať: zosypať sa na niekoho ako osy hromadne napadnúť niekoho

byť ako o. prchký, vznetlivý;
do roboty ako o. o pracovitom, usilovnom človekovi;

osí, -ia, -ie príd. m. osie žihadlo;
osie hniezdo
, pren. miesto v spoločnosti ľudí, kde sa vyskytujú neporiadky, zvady ap.;

osička2, -y, -čiek žen. r. zdrob. expr.

ošacovací, -ia, -ie týkajúci sa ošacovania, šatenia: o-ia akcia

ošacovať1, -uje, -ujú dok. ľud. (koho, čo) ohodnotiť, oceniť: Majiteľ ošacoval očami kupca. (Žáry) Zavolali ma prasa ošacovať (Taj.);

nedok. ošacúvať, -a, -ajú

ošacovať2 p. ošatiť

osada, -y, osád žen. r.

1. menšie územie so skupinou domov, na ktorom žije niekoľko rodín (obyč. menšia ako obec): o. rybárov;
banícka o.;
horská o.;
cigánska o.
;

2. skupina budov vybudovaná pre osobitný spoločný cieľ: robotnícka o.;
prázdninové o-y
;

3. hist. územie, miesta, na ktoré sa natrvalo osádzali obyvatelia (v predhistorických a v historických dobách) a z ktorých vznikali obce, mestá;

4. zastar. územie, na ktorom bývajú príslušníci niektorého národa v cudzine, kolónia: slovenská o. pešťbudínska (Vlč.);

osadný príd. m.;

osádka1, -y, -dok žen. r. zdrob.

osadenstvo, -a, -tiev stred.

1. zamestnanci, pracujúci nejakého podniku, závodu, továrne ap.: o. závodu, továrne, nemocnice, stavby;

2. zried. obyvateľstvo osady, obce: osadenstvo Čečínskej Potône (Gab.)

osadiť, -í, -ia, rozk. osaď dok.

1. (koho, čo) usadiť niekoho na nejakom mieste, určiť niekomu miesto na bývanie: mnísi, ktorých kráľ pri jazere osadil (Stod.);
(Jiskra) osadil župy husitmi. (Vlč.)

2. (čo) upevniť, umiestniť, uložiť na správne miesto, vložiť: o. obruč na sud (Jes-á);
o. nové porisko do sekery (Chrob.);
dal si štyri zuby na predku osadiť (Tim.);
dva stĺpy mal už osadené (Fr. Kráľ);
o. medzníky vedľa chodníka (Ráz.);
stav. o. okno, dvere;
včel. o. roj dať do úľa;

tech. upevniť nejakú súčiastku na inú;

3. zried. (čo čím) vysadiť (rastliny al. stromy): o. pozemok ovocnými stromami, zemiakmi, zeleninou;

nedok. osádzať, -a, -ajú i osadzovať, -uje, -ujú

|| osadiť sa trvale sa usadiť na nejakom mieste, umiestniť sa, osídliť sa: o. sa v meste, v rodisku, v dedine, na vrchoch;
(Syn) osadil sa pod vlastnou strechou.
(Zúb.);

nedok. osádzať sa i osadzovať sa

Naposledy hľadané výrazy

1. osa v pravopisných slovníkoch