opatrovanec -nca m. práv. osoba, kt. je v opatere opatrovníka
opatrovateľ -a mn. -ia m. opatrovník;
opatrovateľka -y -liek ž. žena starajúca sa o cudzie dieťa al. o bezvládnu osobu;
opatrovateľský príd.: o-á služba
nedok. opatrovať
● o. niečo ako oko v hlave úzkostlivo chrániť
opatrovnícky príd.;
opatrovníctvo -a s.
opatrovníčka -y -čok ž.;
opatrovanec ‑nca m.
opatrovateľ ‑a mn. ‑ia m.; opatrovateľka ‑y ‑liek ž.; opatrovateľský
opatrovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
opatrovník ‑a mn. ‑ci m.; opatrovníčka ‑y ‑čok ž.; opatrovnícky