Pravopis slova „online” v slovenských pravopisných slovníkoch


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

Krátky slovník slovenského jazyka

onačiť sa nedok. hovor. expr. zdráhať sa, okúňať sa, ostýchať sa: ochutnaj, čo sa o-š!

onen,oná1,ono2 v muž. r. a str. r. G oného/onoho D onému/onomu, v žen. r. G a D onej mn. č. oní, žen. r. a str. r. oné zám. ukaz.

1. odkazuje na niečo časovo vzdialené al. už skôr spomínané (obyč. v dvojici ten – onen, tamten – onen): onen výsledok sa ukázal dobrým;
v tom či onom prípade

2. odkazuje na niečo všeobecne známe: takýto je teda onen povestný obraz

to i ono všeličo;
ten alebo onen ktokoľvek;
na onom svete po smrti;
onoho času, za oných čias kedysi (dávno)

oný,oná2,oné/onô zám. ukaz. hovor. nahrádza konkrétne pomenovanie, na kt. si hovoriaci nevie spomenúť al. kt. nechce vysloviť (zo spoloč. ap. dôvodov): podaj mi ten oný ... nôž;
bol z toho celý ... onô ... vystrašený

on muž. r. G, A jeho, neho, ho, -ňho, -ň D jemu, nemu, mu L ňom I ním mn. č. živ. oni neživ. ony G ich, nich D im, nim A živ. ich, nich neživ. ich, ne L nich I nimi, ona žen. r. G a D jej, nej A ju, ňu L nej I ňou mn. č. ony G ich, nich D im, nim A ich, ne L nich I nimi, ono1 s G, D, L, I. zám. osob. 3. os.

1. označ. osobu, zviera al. vec, kt. sa v dialógu nezúčastňujú, o kt. už bola reč al. kt. sú dostatočne určené situáciou: sľúbil som priateľovi pomoc, ale on odmietol;
pozdravil susedku a dal sa s ňou do reči;
jedno dieťa a veľmi sa oň bojí;
šaty sa mu nepáčili, keď sa na ne bližšie pozrel;
vrabce stíchli, keď som ich rozohnal

2. iba oni hovor. zastaráv. označ. v nepriamej reči jednu tretiu osobu, ktorej v dialógu vykáme (plurál úcty ): o. (mamička) povedali, že ...

3. iba oni zastar. použ. na znak úcty namiesto 2. os. mn. (onikanie): starká, prosím ich, poradia mi niečo

II. iba ono čast. hovor. nadväzuje na kontext al. situáciu: o. sa vyplatí starať sa o mladých

A zámena on (neživ., zried. živ. ), ono s predl. o

onak zám. ukaz. príslov. odkazuje na vzdialenejšiu vlastnosť deja, inak(šie), op. tak: raz je tak, raz o.;
jeden hovorí tak, druhý o.

tak či o. akokoľvek;
ani tak, ani o. nijako

onakvo prísl.

onakvý hovor.

I. zám. ukaz. onaký: také a o-é reči

II. príd. m.

1. kt. nie je celkom v poriadku, všelijaký, hocijaký: vec to bola o-á

2. iba v 2. st. lepší, súcejší: hľadať o-šie dôvody;

Pravidlá slovenského pravopisu

on muž. r. G a A jeho, neho, ho, -ňho, -ň D jemu, nemu, mu L ňom I ním mn. č. živ. oni, neživ. ony G ich, nich D im, nim A živ. ich, nich, neživ. ich, ne L nich I nimi, ona žen. r. G a D jej, nej A ju, ňu L nej I ňou mn. č. ony G ich, nich D im, nim A ich, ne L nich I nimi, ono str. r. G, D, L a I ako m., A ho, oň mn.

onačiť sa ‑í ‑ia nedok.

onak zám. príslov.

onakvý zám. i príd. m. ; onakvo prísl.

onaký zám.

oný,oná,oné/onô zám.

Slovník slovenského jazyka

onačiť sa, -í, -ia nedok. hovor. okúňavo konať, okúňať sa, zdráhať sa: Onačil sa prejsť po ulici. (Jes.) Neonačí sa Martinkove pančuchy štopkať. (Vaj.)

onen,oná,ono2 i oný, oná, oné1 (2. p. oného/onoho, 3. p. onému/onomu, mn. č. oní, oné) zám. ukaz.

1. rozvíja podst. a poukazuje na osobu, vec, vlastnosť al. okolnosť ako na známe (o ktorých už bola reč) al. ako na časove vzdialené, minulé;
ten, tamten: Takto to teda vyzerá onen povestný zelený káder! (Zúb.) Hľadel s oným blahobytným výrazom. (Urb.) Sám neviem, prečo som onoho času nezložil skúšku. (Jes.)

kniž. za oných časov, čias, za onoho času v dávnej dobe, kedysi, dávno;
hovor. na onom svete po smrti;

2. zastupuje podst., stojí proti zám. ten, tento a poukazuje na vzdialenejšiu z dvoch osôb al. vecí: Bo že má tento viac, ako onen v hlave. (Kal.)

(i) to i ono;
či to, či ono
všeličo;
ten al. onen niekto;
ktokoľvek

4. p. os. zám. on s predložkou o pre muž. r. a stred.

on,ona,ono1, 2. p. m., stred. jeho, ho, neho, -ňho, -ň;

žen. r. jej, nej;

3. p. m., stred. jemu, mu, nemu;

žen. r. jej, nej;

4. p. muž. r. jeho, ho, neho, -ňho, -ň;

stred. ho, -ň;

žen. r. ju, ňu;

6. p. m., stred. (o) ňom;

žen. r. (o) nej;

7. p. m., stred. ním;

žen. r. ňou;

mn. č. živ. oni, m., neživ., ž., stred. ony;

2. p. ich, nich;

3. p. im, nim;

4. p. muž. r. živ. ich, nich;

muž. r. neživ., ž., stred. ich, ne;

6. p. (o) nich;

7. p. nimi;

dlhšie tvary jeho, jemu sa používa pri dôraze, kratšie tvary ho, mu bez dôrazu; class="sc" /> tvary s počiatočným ň- iba po predložkách (k nemu, o ňom ap.);

po predložkách končiacich sa na samohlásku sa používajú i tvary -ňho, -ň (doňho, zaň ap.)

1. zám. osob. pre 3. os. označuje osobu al. vec, ktorá je známa z predchádzajúcej súvislosti, niekedy i osobu, ktorá nie je známa z predchádzajúcej súvislosti, ale je zrejmá: On a jeho puška boli jedno. (Urb.) Cez dolinu tečie potok a vedľa neho i cezeň prepletá sa cesta do dvorov. (Taj.) Veď vypadneš, zakričala naňho matka. (Zúb.) Drží ju a hľadí na ňu ako vlk z maku. (Urb.)

2. zastar. oni pri oslovení jednotlivca označuje 2. os. mn. č. (= vy, tzv. onikanie): Aj oni sú z toho panského plotu kôl i s ich advokátom! (Vaj.) vzťahuje sa na kňaza Ondreja. Prosím ich, vedia, kde je nemocnica? (Zúb.) vzťahuje sa na fiakristu.

3. hovor. tvary ono a ho majú povahu častice a dodávajú vete al. výrazu citové zafarbenie (zdôraznenie, dôvernosť ap.): Ono je to radosť tie deti počúvať. (Taj.) Veď mu ono to vyjde z hlavy. (Kuk.) Pakuješ ho domov! (Kuk.) Aleže ho ideš... pankhart...! (Min.)

4. bás. zastar. tvary nepriamych pádov s nesamostatnou časticou sa používali vo funkcii vzťaž. zám. k t o r ý: v Kotlínsku, v ňomž vyše pol stoletia kňazoval (Vaj.);
Ta, do tej doliny, ňouž bystrý Váh beží. (Horal)

oňahdajší p. onehdajší

oňahdy p. onehdy

onajska, -y, -siek žen. r. zastar. druh pečiva, žemľa: Jeho otec rožkami a onajskami nadobudol štyri domy. (Vaj.)

Naposledy hľadané výrazy

1. online v pravopisných slovníkoch