okolík -a m. bot. strapcovité kvetenstvo, pri kt. kvetné stopky lúčovito vyrastajú z konca hlav. osi
okolitý príd. kt. sa vyskytuje v okolí niečoho: o-é vrchy, dediny, predmety, o. svet
I. prísl.
1. zo al. do všetkých strán, naokolo, dookola, (na)vôkol: o. boli samé skaly;
o. ležali ranení;
nechápavo hľadel o.
2. popri, pomimo, povedľa: prejsť o.
II. predl. s G vyj.
1. smerovanie al. polohu dookola, vôkol: chodiť, sedieť o. ohňa, o. stola, omotať šál o. krku;
záhrada o. domu;
krútiť sa o. svojej osi, o. Slnka
2. smerovanie al. polohu povedľa, pozdĺž niečoho: prejsť o. niekoho (bez pozdravu);
prechádzka o. rieky;
lúky o. potoka popri;
cesta o. staveniska pozdĺž
3. oblasť činnosti, záujmu ap.: robiť o. domu, o. obeda, pomáhať o. záhrady
4. väzbu pri slovesách a menách: krútiť sa, obšmietať sa o. ženy, mať sa o. niekoho;
rozhovor sa točil o. umenia
5. približnosť časového al. číselného údaja: o. jednej (hodiny), o. poludnia, o. Jána;
teplota o. nuly
III. čast. vyj. približnosť číselného údaja, asi, približne: výška o. tisíc metrov, teplota o. desať stupňov;
má o. päťdesiat (rokov)
I. príd. kt. ide okolo: o-i turisti, o. autobus
II. okoloidúci m. kto ide okolo: nevšímať si o-ch
II. okolostojaci m. iba mn. ľudia stojaci okolo: záujem o-ch
Okoličná na Ostrove ‑ej ž.; Okoličňan OstrovskoOkoličňan ‑a mn. ‑ia m.; Okoličnianka OstrovskoOkoličnianka ‑y ‑nok ž.; okoličniansky ostrovskookoličniansky
okolie ‑ia s.
okolík ‑a m.
okolkovať ‑uje ‑ujú dok. (opatriť kolkom)
okolkovať ‑uje ‑ujú dok.nedok. (robiť okolky)
okolky ‑ov m.mn.pomn.
okolnosť ‑i ‑í ž.; okolnostný
okolo Gčast.predl.prísl.st.
okoloidúci ‑eho m.príd.
okolostojaci príd. ‑ich m.mn.