Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „oko” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

oko -a str. r.

1. mn. č. oči očí/ arch. očú -iam -iach -ami guľovitý orgán zraku uložený v hlave: sivé, čierne oči, kruhy pod o-mi, oči bolia, štípu, slzia;
otvárať oči i fraz. čudovať sa;
zatvárať oči pred niečím i fraz. vedome si nevšímať;
otvoriť oči i pren. zobudiť sa;
mať otvorené oči i fraz. byť vnímavý;
zatvoriť oči i pren. zaspať, zjemn. zomrieť;
ani o-m nemihnúť i fraz. nereagovať;
pred o-mi sa mu robia kruhy, iskrí mu v očiach

2. mn. č. oká ôk -ám -ách -ami čo je tvarom ap. podobné oku: o. na polievke;
morské o. horské jazero;
→ volské o.;
→ kurie o.;
o. siete, riečice;
klásť oká slučky na chytanie zveri

oči ako trnky čierne;
oči ako päste, ako plánky veľké;
povedať do očí priamo;
smiať sa niekomu do očí vysmievať sa;
klamať do očí bezočivo;
nespustiť z očí niekoho, nespustiť oči z niekoho, niečoho a) sledovať b) uprene pozorovať;
pásť si na niečom oči so záujmom pozerať;
ísť si oči vyočiť, mať oči (ako) na stopkách, visieť o-mi na niekom, niečom napäto, sústredene pozerať;
skoro mu oči vyliezli z jamiek veľmi sa začudoval;
chrániť, opatrovať ako o. v hlave úzkostlivo;
kde podel oči? zle si vybral;
nevidieť pre oči čo je nablízku;
robí, čo mu na očiach vidí všetko;
expr.: gúľať o-mi po niekom;
hodiť, šibnúť o-om po niekom, niečom letmo pozrieť;
padnúť niekomu do oka;
udrieť do očí upútať;
oči mu stáli stĺpkom meravo hľadel; nežil;
mať oči všade všetko vidieť;
mať klapky na o-ch byť zaslepený;
medzi štyrmi o-mi dôverne;
vidieť na vlastné oči sám;
maťbeľmo na o-ch;
{vy

okolie -ia str. r. oblasť, priestor okolo niečoho al. v blízkosti niečoho: o. školy, na o-í Nitry, bolesť v o-í ucha, prispôsobiť sa o-iu;
hláskové o.

okolík -a muž. r. bot. strapcovité kvetenstvo, pri kt. kvetné stopky lúčovito vyrastajú z konca hlav. osi

okolitý príd. m. kt. sa vyskytuje v okolí niečoho: o-é vrchy, dediny, predmety, o. svet

okolkovať1 nedok. robiť okolky, váhať, otáľať, zdráhať sa: dlho o-l, kým prišiel;
neo-uj toľko!

okolkovať2 dok. dať na niečo kolok: o. tlačivo, o-ná žiadosť

okolky -ov muž. r. pomn. váhavé konanie, rozpaky, otáľanie: hovoriť, spytovať sa bez o-ov

robiť o. (s niečím) okolkovať

Pravidlá slovenského pravopisu

oko ‑a mn. č. oká ôk D okám L okách I okami str. r. (niečo podobné oku)

oko ‑a mn. č. oči očí D očiam L očiach I očami str. r. (orgán zraku); očný; očisko ‑a očísk str. r.

Okoč ‑a L ‑i muž. r.; Okočan ‑a mn. č. ‑ia muž. r.; Okočanka ‑y ‑niek žen. r.; okočský

Okoličná na Ostrove ‑ej žen. r.; Okoličňan i Ostrovskookoličňan ‑a mn. č. ‑ia muž. r.; Okoličnianka i Ostrovskookoličnianka ‑y ‑nok žen. r.; okoličniansky i ostrovskookoličniansky

okolie ‑ia str. r.

okolík ‑a muž. r.

okolitý

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

oko, oka, mn. č. oči, očí (arch. očú), očiam, očiach, očami stred.

1. orgán zraku uložený v hlave živých tvorov: čierne, belasé, modré, sivé, šedé, hnedé oči;
nezábudkové oči
belasé;
mandľové oči podlhovasté;
oči ako trnky čierne;
oči ako plánky (ako päste) veľké;
oči ako myš malé;
myšacie oči (Taj.) malé;
jasné, čisté oči majúce pekný, čistý pohľad;
oči jasné a čisté ako krištáľ (Tim.);
zakalené, mútne oči nie jasné, nie čisté;
mať kruhy pod očami napr. od únavy;
mať opuchnuté, zapálené, červené oči obyč. pre chorobu, niekedy i z nedostatku spánku al. pre plač;
mať krvou podliate oči;
oči ma štípu, pália, bolia;
mať vyplakané, uplakané, zarosené oči
zaslzené;
v očiach sa lesknú, zablysli sa slzy;
mať plné oči sĺz
plakať;
so slzami v očiach plačúc;
slzy mu vyhŕkli z očí (očú) plače;
slzy mu hrajú (hrali, zahrali) v očiach plače (plakal, začal plakať);
mať slabé oči zle vidieť;
slabnú mu oči stráca zrak;
mať dobré oči dobre vidieť;
mať bystré oči mať dobrý zrak, dobrý postreh;
prenikavé oči pohľad človeka, ktorý rýchle vybadá, vypozoruje niečo;
skúmavé, pátravé, sliedivé oči;
pozrela jastrabím okom
(Skal.) skúmavo;
pichľavé oči nemilý, nepríjemný, nevľúdny pohľad;
pozerať chladným okom nevľúdne, odmerane;
ľadové oči (Letz) neprívetivý, neláskavý pohľad;
prísne oči prezrádzajúce prísnosť, kritičnosť;
ostrým okom pozorovať niečo kriticky si všímať, sledovať;
starostlivé, láskavé, materinské oči pohľad ženy, ktorá je starostlivá, láskavá;
otcovské o. pohľad starostlivého al. prísneho otca;
vďačné oči pohľad človeka, ktorý prejavuje vďačnosť;
mäkké oči (Mih.) prezrádzajúce jemnosť, dobrotu, milotu niekoho;
hľadieť pokojnými očami (Taj.) pokojne sa pozerať;
plaché oči (Krčm.) prezrádzajúce plachosť, bojazlivosť;
prosebné oči (Ráz.-Mart.) pohľad vyjadrujúci prosbu;
smutné oči prezrádzajúce smútok;
zadumané oči prezrádzajúce zádumčivosť;
vodové (vodnaté) oči nevýrazné, zakalené, napr. od únavy, od pitia;
hlboké oči hlboko vpadnuté a dávajúce pohľadu výraznosť, zvláštnosť;
oči hlboké ako morské oká (Zúb.);
hasnúce oči (Smrek) pohľad umierajúceho človeka;
oči (mu) zahoreli, zasvietili, zažiarili, zaiskrili sa (horeli, svietili, žiarili, blčali, iskrili sa) v pohľade sa objavil výraz svedčiaci o duševnom napätí, prudkom pohnutí, napr. pri radosti, hneve, odhodlaní ap.;
Dostal som zaucho, až sa mi zaiskrilo v očiach (Jes-á) silné zaucho;
ohnivé, živé oči prezrádzajúce temperament;
horiace oči (Švant.) prezrádzajúce vášnivosť, temperament;
oči mu oživli (Krno) dostali živý výraz;
v jeho očiach blčal oheň (Zúb.) jeho pohľad prezrádzal vášnivosť, temperament;
hladné, lačné, žiadostivé oči prezrádzajúce žiadostivosť;
pozrela na neho s rozšírenými očami (Urb.) s úžasom, s prekvapením;
z očí im šibal hnev (Urb.) ich pohľad prezrádzal hnev;
v očiach mu svietila zlosť (Min.) jeho pohľad prezrádzal zlosť;
usmiate oči prezrádzajúce radosť, veselosť, spokojnosť;
vedela sa smiať očami (Vaj.) pohľadom prejaviť veselosť;
v očiach mu hrá (ihrá) veselosť, radosť zračí sa v nich veselosť, radosť;
pozrieť figliarskym okom šibalsky, huncútsky;
hľadel prešibanými očami (Jégé) jeho pohľad prezrádzal prešibanosť;
pozerať sa so zaľúbeným okom (Bod.) prejavovať zaľúbenosť;
čo všetko mu tie oči rozprávali (Jégé) čo všetko usúdil z pohľadu;
vidieť, poznať mu (to) na očiach (z očí) z pohľadu možno vypozorovať, vybadať, vytušiť niečo;
čítať niekomu v očiach (z očí) pozorovať, vidieť v pohľade;
dohovoriť sa očami pohľadom sa dorozumieť;
opité oči prezrádzajúce opitosť;
ospalé oči (Vaj.) prezrádzajúce ospalosť;
oči sa mu zatvárajú chce sa mu spať;
zatvoriť (zavrieť) oči, pren. a) zomrieť;
b) nechcieť vidieť, vedome si nevšimnúť niečo;
zatvárať oči pre niečím, pren. nechcieť vidieť, vedome si nevšímať niečo;
otvoriť oči, pren. prebudiť sa;
roztvoriť oči, žmúriť oči, mrkať očami, klipkať očami;
prižmúriť, zažmúriť (obe) oči, (jedno) oko.
pren. nevšímať si, prehliadnuť, nechcieť vidieť, byť zhovievavý;
(ani) oka nezažmúriť nemôcť spať, napr. pre starosť, bolesť;
mihnúť okom (očami);
ani okom nemihnúť, nepohnúť
vôbec nereagovať na niečo;
pretrieť si oči, pretierať, utierať si oči po plači al. po spánku;
prevracať, vyvracať, obracať oči pohybovať očami a pozerať na všetky strany;
odvrátiť, odvracať oči pozerať inde;
klopiť, sklopiť oči a) pozerať, pozrieť dolu;
b) prejavovať, prejaviť hanblivosť;
zdvihnúť oči pozrieť;
hľadieť (si), dívať sa, pozrieť (si) do očí (očú);
uprieť oči na niekoho
pozrieť;
jeho oko blúdilo po izbe (Kuk.) rozhliadal sa;
voľným (prostým) okom vidieť, pozorovať bez použitia nejakého optického prístroja;
viac očí viac vidí (úsl.);
kaziť, ničiť si oči robiť niečo, najmä čítať pri zlom svetle;
vyklať, vypichnúť, vybiť (si) o.;
hovor. o. mu vytieklo po úraze, poranení prišiel oň;
expr. oči mu vyškriabem vyhrážka;
zatlačiť niekomu oči pri smrti;
svetlo mi oslepilo oči nevidel som pre svetlo;
v očiach (pred očami) sa mu zahmlilo, zatmelo, pred očami sa mu robili kruhy prestal vidieť;
pred očami mu tancovali ohnivé gule (Hor.) nevidel dobre;
povedať niekomu niečo (pravdu) do očí priamo, otvorene;
smiať sa (zasmiať sa) niekomu do očí vysmievať (vysmiať) ho;
lúhať do očí (očú) bezočivo, otvorene;
napľuť niekomu do očí výraz opovrhovania niekým;
stratiť sa niekomu spred očí zmiznúť;
nebo ako o. o jasnej oblohe;
čistý, jasný ako rybie o. (napr. obloha, mesiac) veľmi čistý, jasný;
pren. krása, ktorú ľudské oko nikdy nevidelo (Bedn.) ktorú človek nevidel;
slepý na jedno oko, na obe očí;
pren. v očiach niekoho u niekoho, v hodnotení, posudzovaní niekoho;
zool. jednoduché (prosté) oči s jednoduchou stavbou;
zložité oči so zložitou stavbou;
zložené oči (u raka) skladajúce sa z viacerých šošoviek;
sklené, umelé o. protéza

spánok mu sadá (sadol) na oči zaspáva (zaspal);
spánok mu trčí (trčal) v očiach chce (chcelo) sa mu spať;
spánok mu nešiel (neprichádzal) na oči nemohol zaspať;
nepustiť, nespúšťať (spustiť, spúšťať) z niekoho, z niečoho oči, oko (pri zápore i očí, oka);
nespustiť, nespúšťať (spustiť, spúšťať) niekoho, niečo z očí (z oka);
neodtrhnúť, nemôcť odtrhnúť oči (očí) od niečoho, od niekoho
stále sledovať, pozorovať, hľadieť na niečo, na niekoho;
odtrhnúť oči od niekoho, od niečoho prestať pozorovať, sledovať zrakom;
nechať (nechávať) oči na niečom, na niekom nevedieť sa vynadívať, so záujmom pozerať;
išiel (mal, mohol) oči na nej nechať, div oči na nej nenechal s veľkým záujmom sa na ňu díval, nevedel sa na ňu vynadívať;
expr. pásť, popásať (popásť) si oči na niekom s úľubou sa pozerať na niekoho (poobzerať si niekoho);
hovor. expr. hltať niekoho očami, ide (išiel) ju zjesť, zožrať očami o veľmi túžobnom al. vyzývavom pohľade;
hovor. expr. vyvaliť, vypleštiť, vytreštiť (vyvaľovať, vypliešťať, vytriešťať) oči (na niekoho, na niečo) prekvapene sa pozrieť (pozerať), začudovať sa, zadiviť sa (čudovať sa, diviť sa);
stáť, dívať sa, počúvať s vyvalenými, s vypleštenými očami prekvapený, udivený;
expr. ide si, má si oči vyočiť, vyhľadieť dlho, sústredene, napäto, s údivom sa pozerá;
div si oči nevyočil, oči mu vyšli vyskočiť (vyliezť) z jamôk dlho, sústredene, napäto s údivom pozeral;
expr. Jankovi div oči nevypadnú (Ráz.-Mart.) nevie sa vynadívať;
visieť očami na niekom, na niečom uprene, sústredene pozerať na niekoho, na niečo;
prebehnúť, prejsť očami po niekom, po niečom letmo pozrieť, pozerať;
expr. oči mu behajú (behali) rýchle nimi pohybuje (pohyboval), díva (díval) sa z predmetu na predmet;
oči sa im stretli jeden druhému do očí;
Iba tej jednej do očí pozeráš (Kuk.) iba jednu máš rád. Alebo si sa zahľadel Eve do očú? (Skal.) zaľúbil si sa?;
expr. hodiť okom (očami) po niekom, po niečom, na niekoho, na niečo nenápadne, letmo sa pozrieť;
šibnúť (šibať) okom (očami) po niekom, po niečom, za niekým, za niečím krátko, rýchlo, letmo pozrieť (pozerať);
iba jedným okom nazrieť, pozorovať zbežne, letmo;
gúľať očami krútiť, pohybovať (napr. v hneve, v zlosti);
padnúť niekomu do oka, do očí upútať pozornosť niekoho;
zapáčiť sa niekomu;
udrieť niekomu do očí upútať pozornosť niekoho;
oči mu padli na niečo pozrel na niečo (obyč. náhodou);
zavadiť okom na niečo, o niekoho všimnúť si;
oči sa mu zastavili na priezvisku (Jes-á) všimol si ho;
premerať, odmerať (merať, premeriavať) niekoho očami prísne, skúmavo, pohrdlivo sa pozrieť (pozerať) na niekoho;
expr. jastriť očami po niekom, po niečom skúmavo, pozorne pozerať;
sliediť očami po niekom pozorovať ho;
hľadať očami niekoho, niečo usilovať sa, snažiť sa vidieť, pátrať zrakom;
sprevádzať, odprevádzať (odprevadiť) očami niekoho al. niečo pozerať (pozrieť) za niekým al. za niečím;
expr. oči sa mu zabodli, zapichli, vpili (vbodávajú, vpíjajú) do niekoho, do niečoho o prenikavom pohľade;
expr. pozorne ma prebodávať očami (Jes-á) prezeral;
mať oči (ako) na stopkách pátravo, skúmavo, sliedivo al. zvedavo pozerať;
oči mu stáli stĺpkom o meravom pohľade;
expr. zablýskať, zasvietiť, blysnúť (blýskať) očami ostro, nahnevane al. pátravo pozrieť (pozerať);
nevie, kam (kde) oči podieť, obrátiť kam sa prv pozrieť;
Kde som len dal (podel) oči! povzdych nad viditeľným omylom. Kde máte oči, človeče? (Tat.) prečo nedávate pozor?;
mať všade oči na všetko dozerať, všetko vidieť;
nemá sto očí (Kal.) nemôže všetko vidieť, spozorovať;
žart. mať na chrbte oči všetko vidieť, zbadať i to, čo sa deje za chrbtom;
kde len oko dovidelo (Jes-á) v diaľke, veľmi ďaleko;
ak ma oči neklamali (Taj.) ak som dobre videl;
dostať sa, prísť niekomu na oči na dohľad, do bezprostrednej blízkosti;
byť (niekomu) na očiach v dohľade niekoho;
mať niekoho al. niečo na očiach v bezprostrednej blízkosti;
hovor. expr. stratiť sa, zmiznúť z očí celkom, úplne sa vzdialiť;
ide, kam ho oči vedú bez cieľa;
Choď (prac sa, strať sa, hybaj ap.) mi z očí! Choď preč, odíď (v rozčúlení);
Nechoď mi, neukáž sa (neukazuj sa) mi na oči! nechcem ťa vidieť;
ujsť očiam (niekoho) zmiznúť, stratiť sa;
ukázať sa (ukazovať sa) ľuďom na oči vyjsť (vychádzať) na verejnosť;
svetu na očiach (Skal.) pred ľuďmi;
pred mojimi očami za mojej prítomnosti;
medzi štyrmi očami dôverne, bez svedkov, súkromne;
presvedčiť sa, vidieť na vlastné oči sám, osobne vidieť, byť pri niečom;
mať niekoho al. niečo pred očami a) bezprostredne vidieť, b) predstavovať si, mať na pamäti, myslieť na niekoho al. na niečo;
Deti jej rástli pred očami (Skal.) stále ich mala možnosť vidieť;
objaviť sa, zjaviť sa, mihnúť sa pred očami, stavať sa pred oči v mysli, v predstavách;
nechať niekomu niečo na očiach položiť, uložiť na viditeľné, prístupne miesto;
strčiť, postaviť ap. niečo niekomu pred oči do bezprostrednej blízkosti;
mať beľmo na očiach nevidieť skutočnosť, pravdu;
strhnúť, sňať niekomu beľmo z oka ukázať pravdu;
otvoriť niekomu oči ukázať, vysvetliť správnosť niečoho, umožniť niekomu pochopiť niečo;
oči sa mu otvorili (otvárajú) pochopil niečo (začína chápať);
mať otvorené oči;
chodiť, dívať sa s otvorenými očami
dobre si všímať niečo, byť pozorný, vnímavý;
hovor. otvárať oči veľmi sa diviť, čudovať sa, byť prekvapený: To otvárate oči, čo? (Letz);
vyhodiť, vyhadzovať niekomu niečo na oči vyčítať, vyčitovať;
pozrieť (sa) niekomu, niečomu (smelo) do očí nebáť sa, prejaviť odvahu, smelosť;
pozrieť sa pravde do očí nebáť sa zistiť pravdu;
hovor. expr. zaslepiť niekomu oči a) oklamať, podviesť niekoho;
b) čiastočne ho uspokojiť;
sypať (nasypať) niekomu piesok, prach (piesku, prachu) do očí klamať (oklamať) niekoho;
vytrieť niekomu oči oklamať, podviesť ho, prejsť mu cez rozum;
niekto (niečo) je niekomu tŕňom v oku nie je mu po vôli, prekáža mu;
rád svojho suseda ako v očiach soľ (Skal.) neznáša ho, nemá ho rád;
niečo niekomu oči kole mrzí ho, nepáči sa mu;
pravda oči kole (prísl.) je nepríjemná;
biť do očí zarážať, byť nápadný, upozorňovať na seba;
hľadieť, pozerať na niečo, na niekoho iným okom mať iný názor, inak chápať, inak posudzovať;
mať u niekoho dobré (zlé) o. mať (nemať) náklonnosť, priazeň niekoho;
pozerať, hľadieť na niekoho, na niečo krivým okom nepriať niekomu, neželať si niečo, závidieť niekomu;
hovor. z očí mu nič dobrého nehľadí o človeku, o ktorom súdime pre výraz očí, že je zlý, prefíkaný, nie charakterný, nezmýšľa dobre;
nemať pre niekoho, pre niečo oči nevšímať sa, nepozorovať niekoho, niečo;
nerobí to dobré o. vyvoláva to nespokojnosť;
(urobiť niečo) pre pekné oči (niekoho) z lásky, zadarmo;
robiť, urobiť niečo od oka (odoka) odhadom, bez merania al. počítania;
mať (isté) o. presne odhadnúť (napr. pri cielení, strieľaní ap.);
má v oku mieru (Hor.) dobre vie odhadnúť;
hovor. skúmať, odhadnúť, posudzovať ap. znaleckým (inžinierskym) okom odborne, skúsene, presne;
pozrieť, hľadieť, dívať sa na niečo, na niekoho okom odborníka, lekára ap. odborne, ako odborník, lekár ap.;
akoby mu z oka vypadol (vypadla, vypadli) úplne celkom sa mu podobá (podobajú);
dobre si oči nevyplače, môže si oči vyplakať veľa plače;
ani oko neostalo suché, neostalo suchého oka každý plakal;
oči sa mu smejú je natešený, prejavuje radosť;
expr. má, čo oči (za)žiadajú všetko;
hľadieť smrti do očí byť v nebezpečenstve smrti;
smrť mu hľadí z očí je smrteľne chorý;
strach má veľké oči (prísl.) ktostrach, zveličuje nebezpečenstvo;
hovor. príde (prišlo) mu z oči (z očú), dostať z očú (z očí) dostať chorobu, ktorú podľa povery vraj spôsobuje škodlivý pohľad na niekoho, byť urieknutý;
zíde z očú, zíde z mysle (z umu) (prísl.) čo (koho) nevidíme, s čím (s kým) sa nestretáme, na to (na toho) ľahko zabudneme;
čo oči nevidia, to srdce nebolí (prísl.) o čom človek nevie, to ho netrápi;
dá (dal by) si oko vyklať za niekoho, za niečo a) veľmi túži po niečom, po niekom, chce niečo;
b) ručí za niekoho, za niečo;
o. za o., zub za zub (prísl.) odplatiť rovné rovným (obyč. zlé zlým), pomstiť sa;
vrana vrane oko nevykole (prísl.) o spriaznených ľuďoch (obyč. necharakterných), ktorí si neublížia;
dať niekomu (poriadnu) medzi oči udrieť po tvári;
oko nevidelo, ucho nepočulo o mimoriadnej, neslýchanej veci;
o. do duše (do srdca) okno (prísl.) často možno podľa výrazu očí usudzovať na charakter človeka;

2. (mn. č. oká, ôk) niečo tvarom podobné oku: oká na polievke;
mastné oká, morské o.
vysokohorské jazero veľkej hĺbky;
hovor. mačacie o. odroda kremeňa;
kurie o. rohovitá (veľmi bolestivá) pokožka na nohe, druh otlaku;
el. tech. magické o. na rádioprijímači súčiastka umožňujúca presné vyladenie;
volské o. a) kuch. vajce upražené v celosti, bez miešania;
b) vin. druh hrozna;
v rozličných názvoch rastlín: vranie o. (Paris);
oman o. Kristovo (Inula oculus-Christi)
;

3. (mn. č. oká, ôk) slučka z nejakej tkaniny al. drôtu (napr. na sieti, site, pletive ap.): oká rybárskych sietí (Fig.) oká riečice (Tat.) niekoľko ôk drôteného pletiva (Ondr.);

4. (mn. č. oká, ôk) slučka na chytanie zveri: klásť, zakladať;
chytať zver do ôk
;

5. okrúhly otvor na rozličných predmetoch: o. páky;

6. kart. druh hazardnej hry;

očisko, -a, očísk stred. zvel.

okohybný príd. m. anat. spôsobujúci pohyb oka: o. nerv, o-é svalstvo

okol prísl. i predl. s 2. p. bás. okolo, vôkol: okol neho cárska stráž (Chal.)

okolesie, -ia stred. žel. prečnievajúci okraj na obvode kolesa idúceho po koľajnici

okolica, -e, -líc žen. r. kraj. okolie: rozšírili po celej okolici, že... (Skal.);
na širokej okolici (Heč.);
pren. Nájdu vo vinohradoch fyloxérové okolice (Heč.) miesta zničené fyloxérou

okolíček p. okolík

Naposledy hľadané výrazy

1. oko v pravopisných slovníkoch