Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „oheň” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

oheň ohňa muž. r.

1. úkaz prejavujúci sa pri horení svetlom a teplom, plameň: zapáliť, naklásť o.;
o. horí, blčí;
horúci ako o.;
báť sa niečoho ako o-a;
hovor. poslúžiť o-om zapáliť fajčiarovi;
olympijský o.;
bengálsky o. ohňostroj

2. požiar: hasiť o.

3. nebezpečná, ťažká ap. situácia: o. vojny;
prejsť o-om skúšok

4. expr. horúčosť; horúčka: cítiť v hrdle o.;
dieťa je celé v o-i

5. expr. prudký cit: o. lásky, nenávisti;
dievča je samý o.;
má o. v tele je vášnivý

6. hovor. trvalý červený fľak na pokožke (obyč. na tvári)

liať olej na o.;
→ skočil by zaňho aj do o-a;
dať → ruku do o-a za niekoho;
mať dve → želiezka v o-i;
hrať sa s o-om nebezpečne si počínať;
hneď je o. na streche ľahko vznikne hnev;
krst o-om;
o-om a mečom vojnou;
z → malej iskry veľký o. býva;
ťahať, vyberať za niekoho → gaštany z o-a;

Pravidlá slovenského pravopisu

oheň ohňa muž. r.; ohňový; Ohňová zem; ohnisko ‑a ‑nísk s., j. č. i muž. r.

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

oheň, ohňa muž. r.

1. prírodný úkaz pri procese spaľovania, horenia, sprevádzaný vznikom tepla a svetla;
plameň, vatra: mierny, slabý, veľký o.;
naklásť, rozložiť, zapáliť, zažíhať o.;
o. horí, blčí, šľahá, blkoce, hasne;
Z vňate a leštia kládli ohne.
(Fig.);
zničiť dačo v o-i, o-om spáliť;
pochovávanie o-om kremácia;
červený, horúci ako o. veľmi;
hovor. dať dakomu o-a, poslúžiť o-om pripáliť cigaretu, fajku a pod.;
báť sa, strániť sa dakoho, dačoho ako o-a veľmi;
náb. pekelný, večný o. o pekle (v náboženských predstavách);
bengálsky oheň ohňostroj;
grécky o. zapálená hmota, vrhaná v dávnoveku do nepriateľských miest a pevností, aby v nich spôsobila požiar;

pren. niečo, čo spaľuje ako oheň: Príď, čistý oheň mrazu! (Kost.);

pren. streľba, paľba: A tá myšlienka k tomu, že nás on bráni od nepriateľov, je vystavený guliam, ohňu! (Jes.);

pren. o nebezpečnej, ťažkej situácii, o nebezpečenstve: prejsť ohňom skúšok;
Ono ani netušia, do akého ohňa načreli.
(Ráz.);

pren. expr. o prudkých citoch, o zápale, oduševnení, o láske, nenávisti ap.: o. lásky, ľúbosti, v ohni citov (Jes.);
Oheň srší z tvojich horúcich očú. (Kuk.) Rozhorlil sa svätým ohňom (Kuk.) oduševnením. V srdci vzňali sa staré, ututlané ohne (Urb.) city. Je to dievča ani iskra, samý oheň (Urbk.) vášnivé. Iba Maroš blčí ohňom (Ráz.) hnevom, rozhorčením

je ako o. rozpálený;
fúzy ako o. červené;
zapáliť sa ako o. začervenať sa;
ohňom a mečom vojnou;
expr. liať oheň a síru na niekoho priať niekomu všetko najhoršie;
liať olej na o. zhoršovať situáciu, rozdúchavať hnev, nenávisť;
držať, zohrievať dve železá (želiezka) v ohni o vypočítavosti;
I z malej iskry veľký oheň býva (prísl.) z nepatrného začiatku môže vzniknúť vážna vec;
skočiť aj do o-a za niekoho vykonal by čokoľvek nebezpečného z lásky, oddanosti;
vložil, dal by ruku do o-a za niekoho je pevne presvedčený o nevine, o statočnosti niekoho;
byť medzi dvoma o-ami o ťažkom rozhodovaní;
Neohrievaj sa pri cudzom ohni! (prísl.) nevyužívaj cudzie veci, zásluhy ap.;
Keď oheň horí, vtedy kašu varia (prísl.) treba využiť vhodnú chvíľu;
krst ohňom skúška v boji, v ťažkej situácii ap.;
hrať sa s o-om nebezpečne si počínať;
hra s o-om nebezpečné počínanie;
expr. strkať, pchať prsty do o-a miešať sa do nepríjemnej, nebezpečnej veci;

2. žiara, záblesk, lesk, svetlo: Breh ohňom blýska sa a lesík pri ňom jasnie. (Jes.) Oči Ruženine lisli sa čudným ohňom (Vaj.) leskom, V zrakoch oheň nečistý. (Sládk.)

3. požiar: vypukol o., hasiť o., lokalizovať o.

hneď je o. na streche ľahko, rýchlo vznikne hnev, zvada ap.;

4. nár. ohnisko, pec: Anka upratuje oheň. (Ráz.);

ohňový príd.: geogr. Ohňová zem ostrov v Južnej Amerike;

ohník, -a i ohníček, -čka muž. r.

1. zdrob. malý oheň;

2. nár. slepý mak;

ohnisko1, -a stred. i muž. r. zvel. k 1, 3

Naposledy hľadané výrazy

1. oheň v pravopisných slovníkoch