Pravopis slova „ od ” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

• od mala → odmala;

• od malička → odmalička

  (Pokračovanie pod reklamou)

  REKLAMA

• od mlada → odmlada;

• od, odo (v spoj. odo mňa a pred tvarmi slov dvere, deň, dvor, dno) predl. s G vyj.

  1. priestorové al. časové východisko a východisko (poradia) vôbec, op. po: odísť od okna;
  vpravo od cesty;
  od rána, od mala, od kolísky;
  od hlavy po päty, od začiatku do konca;
  od svitu do mrku i fraz. stále

  2. príčinu, dôvod, pôvod, pôvodcu: spievať od radosti;
  platiť daň od garáže;
  zdediť od rodičov;
  poštípaný od včiel, báseň od Kraska

  3. spôsob, prostriedok, prostredníka, mieru: povedať od slova do slova, zakresliť od oka, od ruky;
  hovor. poslať odkaz od sestry;
  zmeniť od základu

  4. účel, cieľ: dobré od smädu, užívať od prechladnutia

  5. zreteľ (často pri 2. st. príd. a prísl.): mladší odo mňa;
  nie je to pekné od teba

  6. väzbu (pri slovesách al. menách): očistiť od špiny, odlíšiť od podstaty, odučiť od zlozvyku, závisieť od podmienok;
  závislosť od drog;
  ústup od nárokov

  ● hovoriť od veci o nepodstatnom;
  byť od → ruky

• óda -y ód ž. oslavná báseň, chválospev: ó. na vlasť

  ● expr. → spievať ó-y na niekoho, niečo

• odbachnúť -e -ú -chol dok. hovor. expr. odstreliť: o-li ho ako psa

• odbaviť dok.

  1. skončiť, urobiť (istý úkon, istú povinnosť ap.); vybaviť: o. svadbu, o. (si) službu, o. obed;
  o. stránky;
  o. deti opatriť

  2. neporiadne, zle urobiť, odflinkať: nedá si na robote záležať, len ju o-í

  3. hovor. odbiť (význ. 4): o. niekoho nakrátko;
  pre nás je o-ený už nás nezaujíma

  ● o. niečo → ľavou rukou;

• // odbaviť sa

  1. hovor. dokončiť (istý úkon, povinnosť ap.), vybaviť sa: na colnici sme sa rýchlo o-li

  2. uskutočniť sa, vybaviť sa (o istom úkone): svadba sa o-la v tichosti;

• nedok. odbavovať

• nedok. odbavovať sa

• odbehnúť -e -ú -hol dok.

  1. behom sa (trocha) vzdialiť: dieťa o-lo za loptou

  2. hovor. (na chvíľu) odísť, odskočiť: o. z práce, o. na poštu;

  pren. o. od témy odchýliť sa

  3. hovor. nechať za sebou; predbehnúť: vlak ma o-l;
  v počtoch ho všetci o-li;

• odber -u m. odoberanie: zvýšený o. plynu;
  o. krvi, o. tlače;

• odberať nedok. odoberať: choroba o-á všetku vôľu

• // odberať sa

  1. odoberať sa, poberať sa: o. sa spať

  2. odoberať sa, lúčiť sa: o. sa od rodičov

• odberateľ -a mn. -ia m. kto niečo odoberá, kupuje: vzťahy medzi dodávateľmi a o-mi;
  o. časopisu;

• odberateľka -y -liek ž.;

• odberateľský príd.;

• odberateľsky prísl.

• nedok. i opak. odbiehať -a, odbehávať -a, odbehúvať -a, odbehovať k 1, 2

• nedok. odbíjať -a

• nedok. odbíjať sa

• odbiť -je -jú dok.

  1. zvučnými údermi oznámiť čas; takto byť oznámený: hodiny o-li šesť;
  o-la, neos. o-lo polnoc

  2. úderom vrátiť: o. loptu

  3. úderom oddeliť (z celku), odraziť: o. ucho šálky, o. z taniera

  4. odmietnuť, odvrhnúť; odbaviť: nedať sa o.;
  o-l ho žartom;
  o. nápadníka

  ● o-la jeho posledná, ostatná hodina umiera;

• // odbiť sa úderom sa oddeliť (z celku), odraziť sa: neos. z pohára sa o-lo;

• odblaniť dok. zbaviť blán: o. mäso;

• nedok. odblaňovať

• odblesk -u m. odraz (svetelných lúčov) od hladkej plochy: o. slnka, lúčov

• odblokovať dok. odstrániť blokovanie: o. brzdy

• odbočiť dok.

  1. pustiť sa iným smerom, zabočiť, zahnúť: o. z cesty, o. vpravo

  2. nepridŕžať sa (témy ap.), odchýliť sa: o-l od predmetu rozhovoru;

• odbočka -y -čiek ž.

  1. odbočenie: o. na juh;
  reč bez zbytočných o-iek

  2. niečo odbočujúce: o. potrubia;
  ťahať o-u plynu do bytu

  3. pobočka, filiálka: založiť o-u;
  miestna o.

• nedok. odbočovať

• odboj -a m. organizovaný odpor proti vládnucemu režimu: viesť o., účastníci zahraničného o-a;
  tretí o. hnutie odporu proti komunistickému režimu;

• odbojár -a m. účastník odboja;

• odbojársky príd.

• odbojne prísl.;

• odbojnícky príd. i prísl.;

• odbojníctvo -a s.: ľudové o.

• odbojník -a mn. -ci m. vzbúrenec, burič, rebel: o-ci proti pánom;

• odbojnosť -i ž.

• odbojný príd. buričský, rebelantský: o. národ;
  o-é slová;

• odbojový príd.: o-é hnutie, o-á organizácia

• odbor -u m.

  1. väčšie oddelenie inštitúcie, organizácie ap.: odbor vysokých škôl (na ministerstve školstva), bytový, zdravotnícky o. miestneho úradu

  2. oblasť (význ. 3), sféra; odvetvie: vedný, výrobný o.;
  vybrať si o. štúdia

  3. odbory -ov pomn. organizácia združujúca pracovníkov podľa prac. oblastí: zlepšiť prácu o-ov;

• odborár -a m.

  1. člen odborovej organizácie

  2. pracovník odborových orgánov;

• odborárka -y -rok ž.;

• odborársky príd.: o-a tlač

• odborne prísl.: o. posúdiť;

• odborníčka -y -čok ž.;

• odbornícky príd. i prísl. pejor. jednostranný (jednostranne), iba z hľadiska odboru: o. prístup;
  o. hodnotiť;

• odborníctvo -a s. pejor.

• odborník -a mn. -ci m. kto sa dobre vyzná v istom odbore (význ. 2), špecialista: o. v hudbe, o. na výrobu kožušín;
  poradiť sa s o-om;

• odbornosť -i ž.

  1. iba jedn. k odborný: o. výkladu

  2. profesia: zoznam o-í

• odborný príd. týkajúci sa istého odboru (význ. 2): o. výcvik, o-é vzdelanie, o-á literatúra;
  o. pracovník odborník, špecialista;
  lingv. o. výraz termín;

• odborový príd. k 2, 3: o-á norma;
  o-á organizácia;
  Konfederácia odborových zväzov, skr. KOZ;

• odbremeniť dok. zbaviť bremena, ťarchy, uľahčiť: o. niekoho od nákladu;
  o. zamestnané ženy;

• nedok. odbremeňovať

• odbrzdiť -zď/-i! dok. uvoľniť pustením brzdy, op. zabrzdiť: o. auto;
  nemohol o.

• nedok. odbúdať -a

• odbudnúť -e -ú -dol dok. ubudnúť, op. pribudnúť: povinností mu o-lo;
  neos. zo zásob o-lo;

• odbúrať -a dok.

  1. búraním odstrániť: o. kus múru;
  chem. o-nie cukrov oddelenie

  2. publ. odstrániť (niečo škodlivé, prebytočné ap.): o. predsudky, administratívu;

• nedok. odbúravať -a

• odburiniť dok. zbaviť buriny: o. pôdu

• odbyt -u m. ekon. prvá fáza obratu tovaru: zúžiť o. surovín

  □ ísť na o., mať o. dobre sa predávať;

• odbytár -a m. hovor. kto sa zaoberá odbytom tovaru

• odbytisko -a -tísk, odbytište -a -tíšť s. miesto odbytu tovaru: získať nové o-á, zahraničné o-ia

• odbytový príd.: o-é možnosti

• odčerpať dok.

  1. čerpaním odobrať (časť): o. energiu, o. zásoby

  2. vyčerpať (význ. 1): o. vodu z rybníka, z pivnice;

• nedok. odčerpávať -a

• odčesnúť -e -ú -sol dok. expr. odlomiť, odraziť: o. konár;
  víchrica o-la kus strechy

• // odčesnúť sa: haluz sa o-la

• odcestovať dok. odísť dopravným prostriedkom: o. na dovolenku, k rodičom;
  byť o-ný

• nedok. k 1 – 3 odchádzať -a, odchodiť

• odchlopiť dok.

  1. odklopiť: o. veko

  2. odchýliť (význ. 2): o. oblok

• odchlpiť dok.

  1. zbaviť chlpov: o. kožu

  2. expr. rozmotať: o. zamotanú vlnu

• odchod -u m. odídenie, odchádzanie: o. detí do školy, o. autobusu;
  o. z funkcie, o. do dôchodku;
  zjemn. jeho o. nás zarmútil smrť

  □ byť na o-e (práve) odchádzať

  ● dať si o. odísť, stratiť sa;

• odchodné s. peňaž. suma zaplatená pracovníkovi pri odchode zo zamestnania, príp. z funkcie

• odchodne prísl.;

• odchodnosť -i ž.

• odchodný príd. odlišný, rozdielny, odchylný, op. rovnaký: o. prípad;
  mať o-é názory;
  syn nie je o-ejší od otca lepší;

• odchodový príd.: dopr. o-á koľaj

• odchov -u m. hosp. odchovávanie úžitkových zvierat: o. hydiny;
  studený o. teliat;

• odchovanec -nca m. kto bol niekým, niečím (významným) odchovaný: o. Štúra, o-i jednej univerzity;

• odchovankyňa -e -kýň ž.

• odchovať dok.

  1. vychovať (význ. 1, 2): o. novú generáciu

  2. dochovať (chovom): o. kurence;

• nedok. odchovávať -a

• odchovňa -e ž. miesto na odchov: o. kurčiat

• odchovný príd.: o. rybník

• odchýliť -i -ľ! dok.

  1. odkloniť, vychýliť: o. raketu z dráhy

  2. trocha otvoriť: o. dvere;
  o-ený oblok;

• // odchýliť sa

  1. odkloniť sa, vychýliť sa: o. sa z dráhy, zo smeru

  2. trocha sa otvoriť: dvere sa o-li

  3. odkloniť sa (význ. 2): o. sa od normy spisovného jazyka;

• odchýlka -y -lok ž.

  1. odchýlenie, odklon: o. obežnice od pôvodnej dráhy

  2. nedodržanie, odchýlenie (sa), odklon: o. od normy, o-y v akosti

• odchylne prísl.;

• odchylnosť -i ž.

• odchylný príd. odlišný (od zvyčajného), rozdielny, odchodný: o. postup;
  o. typ;

• nedok. odchyľovať

• nedok. odchyľovať sa

• odchyt -u m. odchytávanie: o. jarabíc

• odchytať dok. chytiť vo väčšom množstve: o-nie zveriny, vtákov;

• nedok. odchytávať -a

• odčiniť dok. kniž. odstrániť (význ. 2), napraviť: o. zlo, krivdu

• odčítať -a dok.

  1. z istého množstva odobrať nejakú časť, odpočítať, odrátať: od sto o-ajte desať;
  z celkovej sumy o. výdavky na stravu

  2. počítaním odmerať, spočítať, zrátať: o. desať úderov, kusov

  3. prečítať na prístroji: o. na elektromere;

• nedok. odčitovať

• odcitovať dok. zacitovať: o. časť článku