Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „ocko” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

ocko -a mn. č. -ovia muž. r. hypok. otec (význ. 1, 3, 4 )

očko -a očiek str. r.

1. zdrob. k oko (význ. 1, 2 ): tvár s malými bystrými o-mi;
o. siete, o. na pančuche

2. hovor. kameň vsadený do šperku: prsteň s o-m

3. zárodkový pupeň rastliny: o. na zemiaku;
o. ruže

4. zatočený sardelový rez s kaparou

5. kartová hra

6. subšt. príslušník tajnej polície majúci za úlohu sledovať niekoho: nasadiť na niekoho o.

pozerať (sa) na niekoho po o-u nenápadne;
šibnúť, hodiť o-m po niekom letmo na niekoho pozrieť;

očkovací príd. m. slúžiaci na očkovanie; týkajúci sa očkovania: o-ie sérum, o. nôž;
o. preukaz

očkovať nedok.

1. dávať ochrannú látku (do tela), štepiť: o. deti (proti obrne);
povinné o-nie

2. štepiť očkom (význ. 3 ): o. strom

Pravidlá slovenského pravopisu

očko ‑a očiek str. r.; očičko ‑a ‑čiek str. r.

ocko,oco ‑a mn. č. ‑ovia muž. r.

Očkov ‑a muž. r.; Očkovčan ‑a mn. č. ‑ia muž. r.; Očkovčanka ‑y ‑niek žen. r.; očkovský

očkovací

očkovať ‑uje ‑ujú nedok.

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

ocko, -a, mn. č. -ovia muž. r. hypok. otec, otecko

očko, -a, očiek stred.

1. zdrob. expr. malé oko ako orgán zraku: čierne, belasé, sivé, zelené očká;
bystré očká
o dobrom zraku, o bystrom postrehu;
pichľavé, prenikavé očká prezrádzajúce prísnosť, kritičnosť;
zažmúriť, prižmúriť očká;
mrkať, mihať očkami;
uprieť očká na niekoho

hovor. vytreštiť, vyvaliť očká (na niekoho, na niečo) prekvapene sa pozrieť, zadiviť sa, začudovať sa;
šibnúť očkom po niekom, po niečom krátko, rýchlo, letmo pozrieť;
hodiť (hádzať) očkom po niekom pozrieť (pozerať);
prizerať sa (prizrieť sa) na niekoho (na niečo) po očku nenápadne, bokom;
Mala si očká vyhľadieť (Vaj.) nevedela sa vynadívať.

2. krúžok, slučka (napr. z drôtu, z povrazu ap.): Sňal očko lasa z háka. (Kuk.)

3. slučka z tkaniny (napr. pri pletení, háčkovaní): o. na pančuche, na svetri, na sieti;
pustilo sa očko;
pridávať, uberať očká
;

4. drahokam, polodrahokam al. sklo v prsteni ako ozdoba: prstienok s červeným očkom (Vaj.);

5. stočená polovička sardely v oleji podávaná ako lahôdka;

6. kart. slang. druh hry v karty, jedenadvadsať: hrať o.;

7. zárodkový pupeň na zemiaku;

bot. pupeň ako základ pre nové rastlinné osi;
záhrad. bdejúce o. vyvíjajúci sa pupeň, spiace o. odpočívajúci pupeň;

8. zried. článok retiazky al. ruženca (Kuk.);

9. nár. žabie o. nezábudka (Taj., Fig.);

očkový príd. m. k 7 : o. výrez;

očičko, -a, -čiek stred. zdrob. expr. k 1

očkovací, -ia, -ie príd. m.

1. slúžiaci na očkovanie: lek. o-ie látky, o-ie sérum;
záhrad. o. nôž;

2. týkajúci sa očkovania: o-ie svedectvo

očkovák, -a muž. r. záhrad. sôang. nôž na očkovanie, očkovací nôž

očkovanec1, -nca, mn. č. -nci muž. r. človek, ktorý je al. bude očkovaný

očkovanec2, 2., 4. p. -nca, 3. p. -ncu, 6. p. -nci, mn. č. -nce muž. r. záhrad. očkovaná podnož zo škôlky

očkovať, -uje, -ujú nedok.

1. (koho, čo proti čomu) vnášať do tela ochranné látky proti nákazlivým chorobám;
štepiť: o. deti proti tuberkulóze, proti obrne, proti týfusu;
o. sliepky
;

2. (čo) prenášať očko (zárodkový pupeň) ušľachtilej odrody na menejcenný druh rastliny;
štepiť: o. ruže, o. ovocné stromy

očko p. očko

Naposledy hľadané výrazy

1. ocko v pravopisných slovníkoch