obzor -u m.
1. viditeľná hranica, na ktorej sa obloha zdanlivo stretá so zemou; časť zemského povrchu viditeľná po túto hranicu; horizont: slnko je už za o-om
2. duš. rozhľad, horizont: mať široký o.
● byť, zjaviť sa na o-e byť aktuálnym, blížiť sa;
stratiť sa z o-u zmiznúť;
kniž. ďaleké o-y budúcnosť;
obzorový príd. k 1: o. uhol
obzor ‑u m.